Alexander Wendt

Vládna koalícia v Berlíne sa pravidelne chváli svojou pracovitosťou. Jej predstavitelia, predovšetkým Zelení, predkladajú dlhé zoznamy vecí, ktoré treba urobiť. Mnohé ďalšie projekty sa už podľa nich začali realizovať. Je to pravda do tej miery, že nemecká vláda funguje ako mašinéria, ktorá vo veľkom chrlí zákony.

Nikto nemôže poprieť snaživosť, s akou politici troch strán fabrikujú paragrafy. Nedávno odkývali legalizáciu marihuany a pred týždňom schválili zákon o sebaurčení, v ktorom však nejde o občianske sebaurčenie, ale o to, aby sa autoritárske požiadavky translobby pretavili do právnych textov.

Ďalším bodom programu je zákon o podpore demokracie, ktorého cieľom je nasmerovať tok peňazí do ľavicových organizácií. Vláda tiež plánuje zmeniť zákon o priezvisku, aby si manželia zo svojich pôvodných mohli ľubovoľne vytvoriť spoločné meno, minister dopravy Volker Wissing prináša do hry nedeľné zákazy jazdy autom v mene ochrany klímy a Komisia pre budúcnosť poľnohospodárstva navrhuje zvýšiť DPH na mäso. Je to veľa práce.

Nič nerieši symptómy krízy

Vlastný zoznam úloh neúnavných koaličných partnerov ponúka pomerne pestrú paletu, ak použijeme obľúbený slovník Zelených. Všetky však majú jedno spoločné: nič z toho nerieši symptómy krízy, ktorou trpí krajina, respektíve jej občania.