Jedným z posledných aktov vo funkcii ministra zahraničia bude dnes pre Jana Hamáčka prijatie ruského veľvyslanca v Prahe, ktorého si pozval na koberček. Mal by mu oznámiť vypovedanie ďalších ruských diplomatov z Prahy. Z toho, koľko ich prípadne bude, môžeme vyvodiť, či Praha konflikt s Moskvou chce vyhrotiť, alebo nie. Z viac ako 50 ruských diplomatov (udávané číslo 130 zahŕňa i nediplomatický personál) zostáva po prvej vypovedacej vlne niečo vyše 30, zatiaľ čo nám v Moskve po vypovedaní dvadsiatich našich diplomatov zostáva päť.
Pokiaľ k druhej vlne odvolávania Rusov z Prahy dôjde, bude sa číslo pohybovať od približne 25 (čím by sme takpovediac vyrovnali osadenstvo ambasád) k dvom. Ak pôjde o dvoch alebo troch, znamenalo by to, že Praha už o ďalšie rozvíjanie konfliktu kvôli výbuchu muničného skladu nestojí. Nie že by noviny a sociálne siete na druhú vlnu natešene nečakali, avšak pre šéfa českej diplomacie je v týchto dňoch podstatné niečo úplne iné. Minister hrá o základnú dôveryhodnosť.
Je dôležité mať na pamäti, že Hamáček nie je ten, kto sa pre tento stret s Ruskom rozhodol, nieto ešte aby ho privodil. Výrečný je výraz štvanca, ktorý sme od soboty na jeho tvári mohli niekoľkokrát zahliadnuť. Pokus zachrániť si tú tvár rečami o tom, že oznámená cesta do Moskvy bola zastierací manéver, aby Rusov pred sobotňajším odhalením držal v nevedomosti, nemohol skončiť dobre. Nielenže ho tu nepodržal premiér Babiš, ktorý pre niečo také ani nemá dôvod a rozhodne v sebe nemá vrodenú ohľaduplnosť. Ale odporuje to aj logike a zákulisným informáciám. Podľa tých Hamáček ešte minulý štvrtok na rokovaní špičiek sociálnej demokracie o ceste do Moskvy hovoril ako o súčasti novej stratégie, ako prežiť voľby na jeseň: osloviť množinu voličov, dnes u SPD alebo komunistov, ktorá sem odišla od ČSSD. To aj svojich najbližších spolustraníkov „balamutil“? Zmysel by to dávalo, len keby snáď mal podozrenie, že aj medzi nimi sú agenti Kremľa. Práve touto psychózou však Hamáček netrpel.