Benjamin Abelow o USA a Rusku: Poviem vám niečo, čo sa na Západe povedať „nesmie”
Západ, najmä USA, nenávidel Vladimira Putina takmer od prvého momentu. Všetko, čo zahŕňa akýkoľvek pokus o ľudský vzťah s ruským vedením, sa považuje za nahrávanie putinovskej propagande. Táto situácia je v ostrom protiklade ku Karibskej kríze, keď takmer došlo k jadrovej vojne, no štátnici medzi sebou mali oveľa zdravší vzťah. Pre Štandard to hovorí americký publicista a znalec problematiky jadrových zbraní Benjamin Abelow. Vysvetľuje, čo pre bezpečnosť Ruska znamenalo rozširovanie konkrétnych vojenských spôsobilostí USA v Európe a opisuje rozdielnosť prístupu Američanov a Rusov k vzájomným vzťahom.
Abelow
Benjamin Abelow. Foto: Archív BA
Približne šesť mesiacov po ruskej invázii na Ukrajinu v roku 2022 vyšla malá kniha neznámeho autora, ktorá rýchlo upútala pozornosť verejnosti a vyvolala pochvalné reakcie takých osobností, ako sú Noam Chomsky, John Mearsheimer, Chas Freeman a bývalý veľvyslanec USA v Sovietskom zväze Jack Matlock a ďalší. Autorom knihy je Benjamin Abelow a jej názov je How the West Brought War to Ukraine (Ako Západ priviedol vojnu na Ukrajinu). Hoci Abelow v žiadnom prípade neospravedlňuje ruskú inváziu, hlavnú vinu za vojnu pripisuje lídrom USA a NATO, ktorí – ako tvrdí – sériou agresívnych krokov v priebehu troch desaťročí nakoniec dostali Rusko do neudržateľnej pozície, čím dramaticky zvýšili pravdepodobnosť, že ruskí lídri nebudú vidieť lepšiu alternatívu ako inváziu. Kniha bola doteraz preložená do siedmich jazykov.
Benjamin Abelow začal pracovať v oblasti zahraničnej politiky vo Washingtone počas Reaganovej éry, keď sa venoval politickému lobovaniu pre mimovládnu organizáciu v oblasti jadrových zbraní. V čase, keď studená vojna stále prebiehala a v Európe boli rozmiestnené nové rakety Pershing II a rakety s plochou dráhou letu, sa Abelow a jeho kolegovia usilovali spomaliť intenzívne preteky v jadrovom zbrojení medzi USA a ZSSR a lobovali za politické programy, ako napríklad bilaterálne „jadrové zmrazenie”. Počas svojej práce sa hlboko zameral na technické otázky spojené s týmito zbraňovými systémami, ale aj na strategické otázky, ako je „zaručené vzájomné zničenie” vs. schopnosť „protiúderu/prvého úderu”.