Druhý vesmírny vek ponúka menej fantázie a viac biznisu

Keď v 60. rokoch minulého storočia prišli veľké úspechy v explorácii kozmu, žiarivá vesmírna budúcnosť sa zdala na dosah. Futuristi a umelci sa predbiehali vo víziách letov na vzdialené planéty, kozmickej ťažby surovín či vesmírneho turizmu.

Na ISS odletela misia Axiom-3, na palube je aj prvý turecký astronaut Vesmírna loď Dragon spoločnosti Space X. Foto: TASR/Anadolu

Budúcnosť mnohých starých sci-fi filmov žijeme dnes, veď Vesmírna Odysea sa odohráva v roku 2001. Dávno dolietal mesačný program Apollo, raketoplány skončili v múzeách, žiaden vesmírny výťah sa nepostavil a človek lieta na Mars stále len vo filmoch. 

Menej spektakulárne a viac ekonomicko-pragmaticky sa dnes rozbieha druhý vesmírny vek. Môžeme si ho demonštrovať na počte výnosov do vesmíru. Kým ešte pred dvadsiatimi rokmi ich bolo menej ako sto ročne a v roku 2020 mierne nad sto, vlani letelo s nákladom na orbitu rekordných 219 rakiet a v polovici apríla 2024 je ich už 76.


Dočítajte tento článok zadarmo vytvorením účtu alebo sa prihláste.

Kliknite na tlačidlo Poslať email a obdržíte odkaz na registráciu. Tým súhlasíte s obchodnými podmienkamiochranou súkromia.