Matúš Zajac: Nie som reportér, ktorý fotí momentky bez vzťahových väzieb
Matúš Zajac patrí medzi najuznávanejších slovenských fotografov, no svojou tvorbou presahuje hranice Slovenska. Má nezameniteľný štýl. V umeleckej tvorbe sa venuje sociálnemu dokumentu. V týchto dňoch prichádza s novou knihou, ktorá mapuje život ľudí v sociálnych zariadeniach. Okrem toho fotí aj pre denník Štandard.
01_foto_pavel_Nasadil
Matúš Zajac. Foto: Pavel Nasadil
Vaša štvrtá kniha Distant Proximity je iná ako vaše dve predchádzajúce IN (2020) a Out (2014). Kým tam ste mapovali skupiny ľudí, ktorí si zvolili určitý životný štýl, odlišujúci ich od zvyšku populácie, tu zachytávate ľudí, ktorí žijú svoje životy v sociálnych zariadeniach. Svoj stav si nezvolili, ocitli sa v ňom. Aký bol kľúč k uchopeniu tejto témy?
Na úvod poviem, že je úplne iná vizuálne ako moja prvá kniha Podoby viery, ktorá vyšla v roku 2011 a zobrazuje rôznorodosť veriacich. Ale vrátim sa ku otázke. Subkultúra, čiže život ľudí mimo majority, ma vždy fascinovala, pretože mi umožňuje takzvanú emocionálnu blízkosť ku fotografovaným. K téme nie veľmi populárnej som sa dostal už v roku 2001, keď som fotografoval klientov zariadenia počas omše v nádhernom kostolíku na východnom Slovensku. Vtedy som si uvedomil tu krásu a úprimnosť týchto bytostí.