Z líšky spravila vegána, zajačiky bojujú proti farmárom. Progresívci prepísali nemeckú knižku pre deti

Keď pred sto rokmi v Nemecku prvýkrát vyšla kniha Zajačia škola, jej autori Albert Sixtus (text) a Fritz-Koch-Gotha (ilustrácie) nemohli tušiť, akého úspechu sa táto útla knižka dočká. Po sto rokoch patrí ku klasickým detským dielam čítaným dodnes. Vďaka veršovanému jazyku i jemným ilustráciách z nej dýcha istá nostalgia a kúzlo starých časov. Aj naše deti si knihu o zajacoch obľúbili a vďaka rýmom ju vedia naspamäť.

Hlavnými hrdinami sú zajačí súrodenci Hans a Grete, ktorí sa pripravujú na život a v škole sa učia dôležité veci, ako informácie o zelenine, ako maľovať veľkonočné vajíčka či ako utiecť pred líškou (pasáž s líškou moje deti obzvlášť obľubujú, keďže sa zajkom podarí líške uniknúť). Ten starý svet okrem iného znamená, že pred vyučovaním sa modlia a chlapci nosia tradičné kožené nohavice.

Pri príležitosti stého výročia diela vyšla nová verzia knihy, ktorá prevracia pôvodné dielo naruby. Autorkami sú dve ženy, komička a moderátorka Anke Engelke (text) a Mareike Ammerksen (ilustrácie). Engelke sama na svojich stránkach priznáva, že jej cieľom je spochybnenie starých a tradičných vzorov.

Preto v novej zajačej škole už lišiak nie je nepriateľom malých zajkov, ale je zobrazený v ružovom tričku a sa stal z neho (rovnako ako zo spisovateľky) vegán, ktorý namiesto mäsa žerie mrkvu. So zajacmi je kamarát (zajace prekonali svoje predsudky – „keď dáme šancu každému, môžeme toho viac zažiť“) a chodí s nimi do školy. Hlavnou hrdinkou je zajačie dievča, jej brat je v úzadí.

Zajačica pomenuje nového nepriateľa, ktorým je človek (čítaj biely sexistický muž), konkrétne roľník. Ten strieka na polia jed a jeho kombajny môžu zajace zabiť (našťastie však zasiahne lišiak a zajačicu pred rozsekaním zachráni). Z knihy sa vytratila Veľká Noc, zajace sa pochopiteľne pred vyučovaním nemodlia a prísny učiteľ ich neťahá za uši. Miesto starého učiteľa majú zajace učiteľku a rovnako aj riaditeľom školy je žena. Skrátka, z pôvodného diela vlastne nezostalo nič a nové dielo je tak veľmi progresívne (naozaj woke), až je karikatúrou seba samého.

Kniha vyšla v čase farmárskych protestov, takže pochopiteľne rozjatrila napätú situáciu a – ako iste tušíte – nestretla sa s príliš veľkým pochopením u poľnohospodárov. Zobrazenie dobrého vegána proti zlému farmárovi považujú za trápne, prípadne nefér. Bavorský poľnohospodársky časopis kritizoval autorku v niekoľkých článkoch a okrem iného reagoval formou básničky:

Ach Anke, darf ich Dich mal stören?

Wer macht denn eigentlich die Möhren?

Ich sag es Dir, dann bist Du schlauer:

Auch die Möhren macht der Bauer.

Preklad nie je náročný, tón úmyselne naivný, ale práve v tom je to čaro: „Anke, môžem ťa vyrušiť? Od koho sú tie mrkvy? Prezradím ti to, potom budeš múdrejšia – aj mrkvy sú od farmárov.“