Prežila komunistický koncentrák v Juhoslávii. Teraz sa pripravuje na smrť vo väzení v USA

Okrem toho však Edlová čelí obvineniam za protesty pri ďalších dvoch potratových klinikách v štáte Michigan, za čo jej hrozí dohromady až jedenásť rokov väzenia a pokuta 350-tisíc dolárov. Edlová sa od roku 1988 zúčastnila na viac ako päťdesiatich „záchranných misiách“, počas ktorých sa pro-liferi snažia zabrániť potratom blokovaním prístupu na potratové kliniky. Podľa zákona FACE (Freedom of Access to Clinic Entrance), ktorý je v platnosti od roku 1994, sa to v USA považuje za trestný čin. Eva Edlová bola pri blokovaní potratových kliník zatknutá štyridsaťšesťkrát.

Smrť vo väzení?

Edlová v rozhovore pre konzervatívny web Daily Signal priznala, že je zmierená s možnosťou, že bude do konca života uväznená za svoje protesty, počas ktorých sa ona a ďalší aktivisti pokúšali odradiť ženy od plánovaných potratov. „Keď ma obvinili, začala som sa pripravovať na to, že tam zomriem,“ povedala.

Edlová prirovnala vládu USA ku komunistickému režimu, z ktorého sa jej rodine podarilo ujsť. Spomína, ako ju len deväťročnú spolu s rodinou deportovali v dobytčích vagónoch do koncentračného tábora Gakovo vo vtedajšej Juhoslávii. Edlovej rodina patrila k dunajským Švábom, nemecky hovoriacej etnickej skupine v Juhoslávii, ktorú si Josip Broz Tito po druhej svetovej vojne zaumienil vyhladiť. Svoj príbeh vyrozprávala v biografii She looks like my little girl (Vyzerá ako moje malé dievčatko), ktorá vyšla v roku 2020.

Život našla v tábore smrti

„Boli sme natlačení telo na telo a keďže som bola malá, takmer som nemohla dýchať,“ spomína Edlová na neľudské podmienky prepravy bez jedla a vody. Na rozdiel od nacistických koncentračných táborov sa komunistické koncentračné tábory po skončení vojny nezatvorili. Ešte len začínali.

Práve uprostred komunistického tábora smrti našla Eva vieru v Boha, neskôr bola podľa vlastného svedectva zázračne zachránená pred genocídou a emigrovala do Rakúska a nakoniec v roku 1955 do Spojených štátov.

Po trinástich rokoch života v Spojených Štátoch bola Eva Edlová konfrontovaná s témou potratov a potratových kliník, ktoré označila za americké „tábory smrti“. Z tejto konfrontácie sa zrodilo jej životné rozhodnutie obetovať svoj život za záchranu nenarodených detí, tak ako iní obetovali svoj život za jej záchranu. Stala sa hlasom za život a spravodlivosť a tvárou pro-life hnutia v Spojených štátoch.

Čo čakala od iných, robila neskôr sama

Za rozhodnutím Edlovej stála hlboká túžba, aby to isté niekto urobil pre ňu pred internovaním v koncentračnom tábore. „Čo keby občania mojej krajiny prekonali svoj strach a mnohí z nich by stáli na tých koľajniciach medzi bránou do tábora smrti a vlakom?“ povedala.

„Vlak by musel zastaviť. A zatiaľ čo by sa strážnici v týchto vlakoch venovali tým, ktorí boli pred vlakom, mohla prísť iná skupina, vypáčiť náš dobytčí vagón a vyslobodiť nás, no nikto to neurobil,“ fabuluje Edlová spätne plán vlastnej záchrany.

Edlová dodnes vyčíta krajanom, že hoci plakali pozdĺž vlakových tratí, po ktorých dobytčie vagóny odvážali väzňov do tábora smrti, ale ich slzy sa nakoniec ukázali ako zbytočné, pretože sa v skutočnosti tejto ohavnosti nikto nepostavil.

„Takže keď umiestnime svoje telá medzi ženu a kliniku, získame čas na to, aby sme našim poradcom dali príležitosť hovoriť so ženami a dúfame, že im otvoríme srdcia pre lásku k ich bábätkám a zachránime im tak život,“ objasnila Edlová dôvody protestov živené jej vlastnou históriou.

„Veľmi silno vnímam, že ľudský život je posvätný,“ vysvetlila svoj postoj Edlová, podľa ktorej vláda nemá právomoc dovoliť to, čo zakazuje Boh. A čo Boh určite zakazuje, je vraždenie nevinných.

Dvojaký meter

Prípad Edlovej a ostatných aktivistov spomenul aj bývalý prezident Donald Trump počas februárového prejavu na medzinárodnom zjazde National Religious Broadcasters 2024 v Nashville. Zaobchádzanie s obžalovanými aktivistami označil ako príklad komunistickej taktiky Bidenovho ministerstva spravodlivosti, ktoré sa selektívne zameriava na kresťanov.

Na dvojaký meter administratívy Joea Bidena sa vzhľadom na zákon FACE sťažoval aj republikánsky senátor za štát Utah Mike Lee. Zákon má totiž okrem potratových kliník rovnako chrániť aj pro-life tehotenské centrá a kostoly. Viac než stovka neriešených útokov na pro-life tehotenské centrá a kostoly po zrušení rozsudku v prípade Roe v. Wade v roku 2022 Najvyšším súdom USA však podľa senátora svedčí o opaku.