Okrem toho však Edlová čelí obvineniam za protesty pri ďalších dvoch potratových klinikách v štáte Michigan, za čo jej hrozí dohromady až jedenásť rokov väzenia a pokuta 350-tisíc dolárov. Edlová sa od roku 1988 zúčastnila na viac ako päťdesiatich „záchranných misiách“, počas ktorých sa pro-liferi snažia zabrániť potratom blokovaním prístupu na potratové kliniky. Podľa zákona FACE (Freedom of Access to Clinic Entrance), ktorý je v platnosti od roku 1994, sa to v USA považuje za trestný čin. Eva Edlová bola pri blokovaní potratových kliník zatknutá štyridsaťšesťkrát.
Smrť vo väzení?
Edlová v rozhovore pre konzervatívny web Daily Signal priznala, že je zmierená s možnosťou, že bude do konca života uväznená za svoje protesty, počas ktorých sa ona a ďalší aktivisti pokúšali odradiť ženy od plánovaných potratov. „Keď ma obvinili, začala som sa pripravovať na to, že tam zomriem," povedala.
Edlová prirovnala vládu USA ku komunistickému režimu, z ktorého sa jej rodine podarilo ujsť. Spomína, ako ju len deväťročnú spolu s rodinou deportovali v dobytčích vagónoch do koncentračného tábora Gakovo vo vtedajšej Juhoslávii. Edlovej rodina patrila k dunajským Švábom, nemecky hovoriacej etnickej skupine v Juhoslávii, ktorú si Josip Broz Tito po druhej svetovej vojne zaumienil vyhladiť. Svoj príbeh vyrozprávala v biografii She looks like my little girl (Vyzerá ako moje malé dievčatko), ktorá vyšla v roku 2020.
Život našla v tábore smrti
„Boli sme natlačení telo na telo a keďže som bola malá, takmer som nemohla dýchať,“ spomína Edlová na neľudské podmienky prepravy bez jedla a vody. Na rozdiel od nacistických koncentračných táborov sa komunistické koncentračné tábory po skončení vojny nezatvorili. Ešte len začínali.
