Ako plánujeme naplniť dekarbonizačné ciele EÚ? Dnes to presne nevie ani envirorezort
Oceliareň U. S. Steel Košice mala súborom viacerých opatrení, z ktorých najzásadnejším mal byť nákup elektrických oblúkových pecí, výrazne pomôcť Slovensku na ceste za dekarbonizačným cieľom EÚ – do roku 2030 zredukovať objem emisií o 55 percent oproti roku 1990.
K dosiahnutiu takéhoto míľnika nám na Slovensku chýba zredukovať v ročných štatistikách ešte približne štyri milióny ton oxidu uhličitého, pričom samotná košická oceliareň ročne vyprodukuje bezmála dvojnásobok. V roku 2023 to bolo 7,96 milióna ton CO2, čo v roku 2022 predstavovalo približne pätinu vytvorených emisií celej krajiny.
V roku 2018 koncern emitoval 9,4 milióna ton oxidu uhličitého, pričom mal zredukovať toto množstvo o 65 percent. To by znamenalo, že jeho ekologický režim by po novom emitoval už iba 3,3 milióna ton oxidu uhličitého ročne, čo predstavuje úsporu približne štyroch a pol miliónov ton emisií.
Inými slovami emisie, ktoré by si Slovensko želalo znížiť, sú bezpečne uložené v košickej oceliarni a pravdepodobne tam ešte niekoľko rokov ostanú. Vyzerá to tak, že staré neekologické vysoké pece, ktoré spaľujú zmes železnej rudy, vápenca a koksu, spoločnosť za elektrickú alternatívu tak skoro nenahradí. Dôvodom sú prebiehajúce rokovania o zmene majiteľa koncernu, ktorým sa má stať japonský Nippon Steel.
Zatiaľ čo zainteresované strany rokujú, košická oceliareň prichádza o čas v čerpaní dotácií, ktoré jej boli prisľúbené. Ide o 600 miliónov eur, z ktorých len nedávno definitívne stratila možnosť čerpať 300 miliónov z plánu obnovy. Cena investície do oblúkových pecí sa odhaduje až na 1,5 miliardy eur, pričom peniaze, ktoré koncern nedostane od vlády, bude musieť doložiť zo svojich vlastných zdrojov.
[link url = https://standard.sk/629679/trapenie-u-s-steel-kosice-pokracuje]
Žiaden iný emitent sa košickej oceliarni nevyrovná
V rámci európskeho systému obchodovania s emisiami (EU ETS) Únia každý rok vyhodnocuje najväčších emitentov skleníkových plynov za jednotlivé krajiny. Dáta potvrdzujú košickej oceliarni nespochybniteľné prvenstvo.
Takmer sedem miliónov ton vyprodukovaného oxidu uhličitého je skok medzi oceliarňou a rafinériou Slovnaftu, ktorá sa v rebríčku umiestnila na druhom mieste s emisiami na úrovni jedného milióna ton CO2 ročne. Z pomysleného koláča desiatich najväčších emitentov si U. S. Steel Košice každý rok ukrojí viac ako polovicu, pričom vyprodukuje 25-násobne viac oxidu uhličitého ako desiaty najväčší slovenský emitent.
Pre Slovensko z toho vyplývajú dve zásadné otázky. Prvá, ak nebude dekarbonizovať košická oceliareň, kto to za ňu urobí? Druhá, aké následky si môže niesť Slovensko, ak sa nám nepodarí prispieť k spoločnému úsiliu EÚ?
Európska únia totiž stanovila, že do roku 2050 bude v bloku uhlíková neutralita, čo znamená, že bude produkovať iba toľko emisií CO2, koľko je ekosystém schopný absorbovať. Za týmto účelom Únia stanovila už vyššie spomenutý míľnik redukcie 55 percent emisií do roku 2030 a uvažuje o definovaní nového cieľa pre rok 2040, kedy by mal objem emisií oxidu uhličitého klesnúť až o 90 percent.
Slovensku chýba plán
Na dekarbonizáciu a modernizáciu priemyslu je predbežne určených 750 miliónov eur zo schémy štátnej pomoci Modernizačného fondu, ktorú Slovensku schválila EÚ. Tieto financie pochádzajú predovšetkým z predaja emisných kvót priemyselných podnikov. U. S. Steel Košice môže z tejto schémy čerpať 300 miliónov eur.
„V zmysle schémy štátnej pomoci sa Slovensko zaviazalo finančné prostriedky z Modernizačného fondu využiť do konca roku 2030," uviedlo Ministerstvo životného prostredia (MŽP) SR, ktoré je poskytovateľom dotácií z tohto fondu. Na otázku, či sú peniaze z Modernizačného fondu viazané podmienkou naplnenia dekarbonizačných cieľov EÚ, ministerstvo Štandardu neodpovedalo.
„V prípade, ak by U. S. Steel Košice aj vzhľadom na zmenu vlastníckych vzťahov nevedel pristúpiť k realizácii svojho dekarbonizačného projektu z Modernizačného fondu, ministerstvo predstaví riešenie, ktoré umožní tieto peniaze zmysluplne investovať do ďalších projektov ekologizácie priemyslu na Slovensku," všeobecne konštatoval rezort životného prostredia.
Na tlačové oddelenie MŽP SR sme sa tiež obrátili s otázkou budúcich plánov dekarbonizácie. Opäť sme však dostali iba všeobecnú odpoveď: „Ministerstvo životného prostredia urobí všetko preto, aby sa Slovensku podarilo dosiahnuť uvedený dekarbonizačný cieľ a zároveň zachovať prežitie a konkurencieschopnosť priemyslu."
Uhlíkovú neutralitu nedosiahneme
Veľmi užitočná je v tejto spojitosti analytická práca výskumníkov zo Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ). Na odbore emisií a biopalív zostrojili graf, ktorý ilustruje historický trend emisií CO2 na Slovensku a tiež predikuje ich vývoj v budúcnosti.
Predikcie sú projektované od roku 2019 v dvoch scenároch. Plná čiara predstavuje scenár opatrení, ktoré sa Slovensko zaviazalo prijať. Ide o takpovediac realistickejšie opatrenia, pre ktoré existuje nejaký právny základ.
Prerušovaná čiara predstavuje ambiciózny scenár. Sú to možnosti, ktoré by teoreticky mohla naša spoločnosť urobiť smerom k ekologickejšej budúcnosti, no ich ekonomický dosah môže byť nejasný a pravdepodobne sa o nich ešte ani nezačalo rokovať.
Ani jeden scenár však v roku 2050 nekončí uhlíkovou neutralitou. Navyše pri projekciách bola do modelu zahrnutá aj avizovaná dekarbonizácia oceliarne U. S. Steel Košice.
„Pri príprave projekcií sa vychádzalo zo scenára, v ktorom by došlo k dekarbonizácii výroby ocele a tým by Slovensko bolo schopné splniť ciele pre rok 2030, nie však cieľ pre rok 2050 – teda uhlíkovú neutralitu," uviedol pre Štandard odborník na emisné prognózy SHMÚ Jozef Orečný.
Ako ďalej vysvetlil, momentálne SHMÚ pripravuje niekoľko nových scenárov aj mimo dekarbonizácie výroby ocele. Počíta sa s dekarbonizáciou výroby amoniaku, cementu, palív, ale aj iných sektorov, ktoré sú taktiež energeticky veľmi náročné.
„Slovensko, bohužiaľ, zatiaľ nebude schopné v rámci súčasných technologických možností dosiahnuť uhlíkovú neutralitu v 2050," zdôraznil pre Štandard Orečný.