NHS začala takto konať po sérii škandálov v nemocnici Tavistock. Táto londýnska nemocnica, ktorá sa špecializovala na psychiatriu a duševné zdravie, mala od roku 1989 špecializované oddelenie známe ako Pomoc rozvoja pohlavnej identity (Gender Identity Development Service GIDS), jediné zdravotnícke zariadenie v Anglicku a Walese, ktoré poskytovalo pomoc deťom s "problémami súvisiacimi s pohlavím". Druhé podobné zariadenie, Sandyfordská nemocnica, sa nachádza v škótskom Glasgowe.
Nenápadný začiatok
"GIDS bola založená v roku 1989. V tom období prijali menej ako desať detí ročne, väčšinou deti pred pubertou, ktoré boli pri narodení zapísané ako chlapci. Hlavné zameranie GIDS bolo terapeutické, pričom len malý počet detí vo veku okolo 16 rokov poslali na hormonálnu liečbu," uvádza sa v správe. Tento stav trval dvadsať rokov.
"Pred rokom 2009 sa GIDS nevenovala veľká pozornosť. Vtedy ročne prijímali menej ako 50 detí a ešte menej z nich sa podrobilo liečbe." Po roku 2009 začal počet prípadov rásť a po roku 2014 exponenciálne. V roku 2016 sa v nemocnici liečilo 1 700 detí a v rokoch 2021 až 2022 už 5-tisíc detí. Okrem toho sa zmenilo zloženie pacientov. Kým predtým prevládali chlapci, ktorí sa chceli stať dievčatami, zrazu dve tretiny tvorili dievčatá, ktoré sa chceli stať chlapcami.
Obhajcovia transgenderizmu to väčšinou vysvetľujú zvyšujúcou sa toleranciou v spoločnosti. Hovoria, že transrodové deti sa už toľko neboja skrývať svoje pravé ja. Cassová nevylučuje, že aj to môže zohrávať určitú úlohu, ale "exponenciálna zmena v počte prijatých pacientov za mimoriadne krátky časový úsek päť rokov je oveľa rýchlejšia, než by sa očakávalo pri bežnom vývoji akceptácie menšinovej skupiny. Nevysvetľuje to dostatočne ani to, prečo sa prevaha rodovo registrovaných mužov, ktorí sa chceli stať ženami, obrátila v "prospech" žien, ktoré chcú zmeniť pohlavie, čo je odlišné od skúseností transrodových osôb v akomkoľvek predchádzajúcom historickom období."
GIDS poškodili dva veľké škandály. Prvým bolo odhalenie v denníku Times a v programe BBC Panorama. Týkal sa pomerov v nemocnici Tavistock. Vychádzal aj z internej správy lekára Davida Bella, ktorý upozorňoval na závažné pochybenia na svojom oddelení. "GIDS v súčasnej podobe je absolútne nevhodný na svoj účel a potreby detí sú uspokojované žalostným, neadekvátnym spôsobom. Niektoré budú žiť so škodlivými následkami," napísal.
Tvrdil tiež, že zmena pohlavia sa často ponúka ako "riešenie" na rôzne problémy, ako je napríklad zneužívanie detí v rodine, smútok zo straty milovanej osoby, homofóbia". Mnohé deti boli podľa neho "vyškolené" online alebo transaktivistami, čo majú povedať psychiatrom, aby dospeli k diagnóze rodovej dysfórie.
Škandál Bellová
Druhým škandálom bol prípad Bellová vs. Tavistock. V ňom Keira Bellová (nie je príbuzná Davida Bella) zažalovala nemocnicu Tavistock za nesprávny postup. Bellovej diagnostikovali ako tínedžerke rodovú dysfóriu. V 16 rokoch jej nasadili blokátory puberty, v 17 rokoch jej lekári začali podávať testosterón a v 20 rokoch jej amputovali prsia.
Odvtedy však Bellová svoje kroky ľutuje. Dnes sa opäť identifikuje ako žena. Tvrdí, že lekári ju vtedy nedostatočne poučili a mali jej viac oponovať – ako tínedžerka nevedela presne, čo robí. Prvostupňový súd jej dal za pravdu, ale odvolací súd rozhodnutie zvrátil. Prípad sa však stal kauzou a upozornil na pochybné praktiky GIDS. NHS sa preto v septembri 2020 rozhodla poveriť Cassovú, aby celú záležitosť preskúmala.
Tím Hilary Cassovej dospel k niekoľkým absolútne zásadným zisteniam. Upozorňuje, že najrôznejšie problémy duševného zdravia detí a dospievajúcich sú na vzostupe. "Genderový prejav je pravdepodobne podmienený premenlivou kombináciou faktorov, ako sú biologické predispozície, skúsenosti z raného detstva, sexualita a očakávania v období puberty. U niektorých jednotlivcov je ťažké rozlíšiť problémy v oblasti duševného zdravia. Vplyv rôznych súčasných spoločenských vplyvov a stresorov (vrátane skúseností z internetu) zostáva nejasný. Vplyv rovesníkov je počas dospievania tiež veľmi silný, rovnako ako rôzne generačné perspektívy," uvádza sa v správe.
Poukazuje tiež na to, že prejavenie zmätenosti v otázke vlastného pohlavia nemusí nevyhnutne znamenať, že z dieťaťa vyrastie transsexuál. "Hoci sa diagnóza rodovej dysfórie považuje za nevyhnutnú na začatie liečby, spoľahlivo nepredpovedá, či sa u daného mladého človeka v budúcnosti vyvinie dlhodobá rodová inkongruencia alebo či bude lekársky zásah pre neho najlepšou voľbou," píše Cassová.
Pre väčšinu mladých ľudí nie je podľa nej lekársky zásah najlepšou voľbou. "Mladým ľuďom, ktorým je medicínska liečba indikovaná, nestačí ju poskytnúť bez toho, aby sa riešili aj širšie problémy duševného zdravia a/alebo psychosociálne problémy ako sú rozpad rodiny, prekážky v účasti na školských alebo spoločenských aktivitách, šikanovanie a stres."
Záver je jasný: "Súčasné dôkazy naznačujú, že u detí, u ktorých sa rodová inkongruencia objaví v ranom veku, s najväčšou pravdepodobnosťou vymizne pred pubertou, hoci u malého počtu detí bude pretrvávať."
Správa je veľmi kritická voči súčasným lekárskym postupom. O sociálnej tranzícii, teda keď sa dieťa a jeho okolie bez akéhokoľvek lekárskeho zákroku správajú, akoby bolo opačného pohlavia, sa v nej píše: "Neexistujú žiadne jasné dôkazy o tom, že to má pozitívne alebo negatívne dôsledky na duševné zdravie, a pomerne slabé dôkazy o akomkoľvek vplyve v období dospievania. Ale – tí, ktorí prešli sociálnou tranzíciou v ranom veku a/alebo pred návštevou kliniky, mali väčšiu pravdepodobnosť, že budú pokračovať v lekárskych zákrokoch."
V závere konštatuje, že "pohlavie, na ktoré sa kladie dôraz pri výchove, má zrejme určitý vplyv na konečné pohlavie, ku ktorému sa človek hlási, a je možné, že sociálna tranzícia v detstve môže zmeniť trajektóriu vývoja rodovej identity u detí s ranou rodovou inkongruenciou".
Kritizuje tiež predpisovanie blokátorov puberty a pohlavných hormónov. "Pôvodný argument pre používanie blokátorov puberty bol, že oddialením nástupu puberty sa získa 'čas na rozmyslenie' a zlepší sa aj schopnosť 'vyzerať ako opačné pohlavie' v neskoršom veku. Nasledujúce argumenty tvrdili, že môžu zlepšiť telesný obraz a psychickú pohodu."
Cassová uznáva, že blokátory odďaľujú nástup puberty. Ovplyvňujú však aj hustotu kostí. "Ale nepreukázali sa žiadne zmeny v oblasti rodovej dysfórie alebo spokojnosti s telom," zdôrazňuje a dodáva: "Navyše, vzhľadom na to, že veľká väčšina mladých ľudí, ktorí začínajú s blokátormi puberty, potom prejde na hormóny, neexistujú žiadne dôkazy, že blokátory získavajú čas na premýšľanie. A existujú určité obavy, že môžu zmeniť trajektóriu psychosexuálneho vývoja a vývoja pohlavnej identity."
Chýbajú dlhodobé a kvalitné štúdie týkajúce sa dôsledkov predpisovania pohlavných hormónov. V správe sa uvádza, že pravdepodobne zlepšujú duševné zdravie, ale neexistujú dôkazy, že znižujú počet samovrážd u transrodových ľudí.
Neexistujú spoľahlivé údaje o počte ľudí, ktorí sa rozhodnú vrátiť k svojmu pôvodnému pohlaviu, teda prejsť detranzíciou, hoci "existujú náznaky, že ich počet sa zvyšuje".
Návrat zdravého rozumu
Kritici súčasného prístupu k transrodovým deťom správu privítali. V skutočnosti potvrdzuje väčšinu ich námietok – od tvrdenia, že blokátory puberty sú experimentálnou liečbou cez poukazovanie na to, že deti často z hľadania identity vyrastú až po tvrdenie, že obavy zo zvýšeného rizika samovrážd sú len strašením.
V Británii má Cassovej správa zrejmé dôsledky. Ešte pred jej zverejnením NHS zatvorila GIDS. O transrodové deti sa teraz majú starať regionálne centrá a NHS si od toho sľubuje lepší prístup k pacientom. Zakázala tiež predpisovanie blokátorov puberty mimo experimentálnej liečby. Po novom sa majú kroky, ktoré by viedli k zmene pohlavia, pozdržať do dospelosti, vo výnimočných prípadoch do 16 rokov. S pacientmi majú pracovať psychológovia a psychiatri a začiatok liečby nemá byť automatickým začiatkom cesty k zmene pohlavia. V Británii sa do tejto oblasti vracia zdravý rozum.
To isté sa nedá povedať o Spojených štátoch, kde sa viera v správnosť existujúceho postupu stala súčasťou progresivistickej dogmy. Aktivistická organizácia WPATH, ktorá sa tvári ako združenie odborníkov na rodovú problematiku,správu Cassovej kritizovala. Iní tvrdia, že závery Cassovej sú založené na vyberaní štúdií, ktoré podporujú jej závery. To však nie je pravda. Cassová v správe podrobne opisuje výber a hodnotenie štúdií, na ktorých je správa založená. Jej kritici jednoducho nechcú pripustiť, že súčasný prístup k transrodovým deťom bol tragickou chybou.
Text pôvodne publikovali na webe Echo24. Vychádza so súhlasom redakcie.
