Asi len máloktorá kultúrna vojna vyvolala toľko kontroverzií ako problematika transrodových osôb. Na rozdiel od iných, zatiaľ skôr teoretických dôsledkov týchto sporov, sa už v spoločnosti prejavila. Od transrodových žien, ktoré v športe drvia svoje súperky, cez násilníkov, ktorí si náhle, keď majú ísť do väzenia, uvedomia, že sú ženami, až po exponenciálny nárast detí, ktoré sa identifikujú ako trans, to všetko sú veľmi viditeľné dôsledky transgenderizmu.
Najmä posledný príklad vyvoláva vášne. Obhajcovia a aktivisti bojujúci za práva transrodových ľudí tvrdia, že je v najlepšom záujme detí, aby si pohlavie zmenili čo najskôr. Často argumentujú nebezpečenstvom samovrážd. Život s iným pohlavím je vraj taký traumatizujúci, že sa zvyšuje riziko samovraždy. Okrem toho deti vraj dobre vedia, v ktorom tele sa cítia najlepšie. A ich názor by sa mal rešpektovať.
Proti nim stoja skeptici, ktorí poukazujú na to, že lekárske zákroky vedúce k zmene pohlavia sú veľmi invazívne a často nezvratné. Pocit, že sa človek narodil s nesprávnym pohlavím, môže byť vyvolaný mnohými faktormi, často sociálnymi, alebo môže zakrývať iné hlbšie problémy. Je lepšie so zásahom počkať. Dieťa môže z rodovej dysfórie, čo je lekársky názov pre pocit, že sa narodilo s nesprávnym pohlavím, vyrásť.