Prečo v Bruseli potrebujeme mať svojich špiónov

Nespomínam si na žiadne voľby, pred ktorými by sa netvrdilo, že budú tie najdôležitejšie. Že sa v nich rozhodne o budúcnosti na dlho dopredu. Že predstavujú poslednú šancu, ako zabrániť katastrofe. Že je najvyšší čas na zmenu, pretože je o päť minút dvanásť. Nespomínam si však ani na žiadne najdôležitejšie voľby, po ktorých by sa niečo zásadné zmenilo.

Voľby bývajú sprevádzané nerealistickým, naivným očakávaním, a to nielen v krajinách, ktoré majú nepatrný vplyv na globálnu politiku, ktorou sú vlečené. Aby nám to neprišlo ľúto, zanedbateľný efekt na zotrvačnosť politických procesov majú aj voľby amerického prezidenta, vraj najmocnejšieho muža planéty. Voľby sú zo všetkého najviac politický cirkus, predstavenie, pri ktorom sú diváci ako komparzisti vtiahnutí do deja. Hlasovaním potvrdzujú svoju lojalitu k režimu.

Aj nadchádzajúce voľby do Európskeho parlamentu sú vnímané ako najdôležitejšie. Prichádzajú v čase, keď je Európa v biednej kondícii a Európsky parlament má na tom leví podiel. V toxickej atmosfére tohto politického orgánu sa rodia nápady ako absurdný boj s uhlíkovou stopou, islamizácia kontinentu formou masovej imigrácie, konfrontácia s Ruskom formou sankcií, ktoré vo svojich dôsledkoch ruinujú európsky priemysel. Európsky parlament je však aj advokátom globalistov, čiže nepriateľom národných štátov, je arbitrom agresívnych menšín a má progresívnu slabosť pre deviácie každého druhu. Okrem toho trpí deficitom demokracie, má nulovú schopnosť sebareflexie a totalitné nutkanie cenzurovať oponentné názory.

Európsky parlament je centrom lobistov, ktorým občania členských štátov únie vždy raz za päť rokov zvolia europoslancov. Títo reprezentanti – Česká republika ich volí 21, [Slovensko 15, pozn. red.] sú potom v Bruseli alebo Štrasburgu hosťami, zatiaľ čo úradníci a lobisti sú v Európskom parlamente doma. Predstava, že obmena poslancov a prípadná zmena v rozložení síl medzi politickými frakciami môže zmeniť fungovanie Európskej únie, nepočíta s bruselskou byrokraciou, teda s bábkohercami, ktorí majstrovsky manipulujú s poslaneckým materiálom, ktorý dostanú k dispozícii.

Vzhľadom na žalostné skúsenosti s Európskym parlamentom a Európskou komisiou sa legitímne diskutuje, či je EÚ reformovateľná, respektíve či sa môže vrátiť k svojmu pôvodnému zadaniu, keď bola mierovým projektom a platformou pre ekonomickú kooperáciu autonómnych národných štátov. Čoraz častejšie počuť názor, že Európska únia je projekt, ktorý sa zvrhol, a že najjednoduchšie by bolo ju zrušiť. To však nie je úloha, ktorú možno zveriť europoslancom. Podmienkou rozpustenia tohto globalistického byrokratického monštra je, že národné štáty do Európskeho parlamentu nijakých svojich zástupcov nepošlú.

Kým sa tak stane, budú voliči vystavení politickým kampaniam, v ktorých im budú marketéri klamať, že v Európskom parlamente možno hájiť národné záujmy. To je, samozrejme, nezmysel, pretože v Európskom parlamente nesúperia národné frakcie, ale frakcie ideologické. To pred časom pekne ilustrovali upratovačky, ktoré z lavíc poslancov odstraňovali a vyhadzovali do koša vlajočky, ktorými sa niektorí poslanci drzo hlásili k svojej vlasti.

To, že Európska únia nemá dobrú prognózu a ani budúcnosť, samozrejme, neznamená, že budúcnosť nemá Európa. Tá tu bola pred Úniou a bude aj po nej. Pokusom a omylom sa zistilo, že väčšiu šancu prežiť má Európa ako predúnijné hašteriace sa vrece bĺch než ako progresívny žalár národov, trpiacich pod bičom globálneho otrokára. Táto skúsenosť nás ešte vyjde draho, pretože globalizácia je synonymom vojny, do ktorej opaterou politických bábok smerujeme.

V nadchádzajúcich, ako vždy osudových eurovoľbách, ktoré nič nezmenia, nie je, našťastie, potrebné voliť, čo je menšie zlo. Pri kandidátoch, ktorí sa chystajú kolaborovať s globalistami na budovaní integrovanej, zregulovanej, zcenzúrovanej, čiže ľahko ovládateľnej únie, je nepodstatné, či tak mienia robiť sprava, zo stredu či zľava. Voľbou slušnej budúcnosti je hlas pre euroskeptikov, ktorí nepremárnia žiadnu príležitosť hodiť vidly do projektu liberálnej totality a ktorí budú priebežne žalovať, aké ďalšie zverstvá sa na nás v Bruseli pripravujú. Mať v Bruseli svojich špiónov je dobrý plán.

Príspevok pôvodne odznel v Rádiu Universum, kde má Ivan Hoffman pravidelnú pondelkovú glosu v rubrike Politikos. Vychádza so súhlasom redakcie a autora. Všetky práva vyhradené.