Prečo sa Boh modlí
„Pane Bože môj, ty dobre vidíš, že mám za sebou ťažký rok. Vzal si k sebe môjho obľúbeného herca. Vzal si mi obľúbeného speváka. Vzal si mi aj moju obľúbenú herečku. Nie, Pane, nesťažujem sa. Len ti chcem pripomenúť, že mojím „obľúbeným“ politikom je...“
pexels-arina-krasnikova-5417914
Ilustračné foto: Pexels.com
Niektorí kazatelia sa od tejto krátkej anekdoty zvyknú odraziť k úvahe nad zmyslom kresťanskej modlitby. Uvedený príklad je totiž vzorkou mylnej predstavy, že v modlitbe musím Bohu niečo pripomínať. Má toho, chudák, nekonečne veľa, tak aby nezabudol či sa nebodaj nepomýlil: „Bože, prosím ťa o tučné konto v banke a štíhlu postavu. A pekne ťa prosím – nepopleť to!“
Evanjeliá na viacerých miestach zachytávajú zvláštny jav – Ježišovu modlitbu. Ježiš Kristus sa modlí na viacerých miestach v dôležitých chvíľach. Pred výberom svojich žiakov, pred svojím umučením v Getsemanskej záhrade a dokonca sa modlí aj v agónii na kríži. A jednu jeho nádhernú modlitbu zachytáva aj svätý evanjelista Ján v sedemnástej kapitole svojho evanjelia. Na tejto Ježišovej modlitbe vidíme niečo vrcholne intímne: Ježišov synovský vzťah k Otcovi.