Horúca írska hranica. Ostrovný štát požaduje deportácie imigrantov a uzavretie hraníc

Nový rad stanov je rozmiestnený pozdĺž jednej strany Veľkého kanála žiadateľmi o azyl, 12. mája 2024. Foto: Profimedia.sk Nový rad stanov je rozmiestnený pozdĺž jednej strany Veľkého kanála žiadateľmi o azyl, 12. mája 2024. Foto: Profimedia.sk

Hranica medzi Severným Írskom a Írskou republikou bývala „horúca“ kvôli terorizmu. Prekročil ju nejeden agent IRA hľadaný britskou políciou, aby našiel útočisko na druhej strane. A oficiálne neutrálna republika bola niekedy ochotná prižmúriť nad tým oči. Po mierových dohodách z konca minulého storočia sa však pomaly stávala pokojnejším miestom.

Po brexite sa veľa hovorilo o riešení „hraničnej otázky“. Vnútorná írska hranica sa totiž mala stať vonkajšou hranicou EÚ. Tvrdé rozdelenie ostrova bol krok, ktorý Londýn ani Brusel nechceli urobiť. Vonkajšia hranica EÚ teraz v skutočnosti vedie cez Írske more a hoci je Severné Írsko súčasťou Spojeného kráľovstva, je väčšmi späté s Úniou. Tento kompromis nebol práve príjemný, ale zdalo sa, že bude trvalý.

Migračná realita však robí so zdanlivo trvalými dohodami svoje. Keď britská vláda začala vyberať prvých migrantov, ktorí mali byť odvezení do Rwandy v Afrike, ostatní reagovali tým, že „ zdvihli kotvy“ a zamierili do Írska. V Dubline začali vznikať pouličné stanové tábory plné Nigérijčanov, Egypťanov a ďalších prevažne afrických národností. Vláda najhoršie z táborov zrušila, aby vzápätí znova vznikli.


Dočítajte tento článok zadarmo vytvorením účtu alebo sa prihláste.

Pokračovaním súhlasíte s aktualizovanými Podmienkami k ochrane súkromia a Všeobecnými obchodnými podmienkami