Má Slovensko v Rusku horšiu povesť ako Maďarsko?

Ťažko v dejinách nájdete obdobie, v ktorom mali Maďari v Moskve lepšie meno ako Slováci. V nedávnych rokoch to tak bolo, pričom na význame to nabralo práve počas Ficovej vlády. Profesor Vasil Lipitsky píše, prečo k tomu došlo a ako je to dnes.

Medzinárodný komentariát bol vždy dôležitou súčasťou obsahu ruských (predtým sovietskych) médií, aj keď je obsahom a výkladom často podriadený predovšetkým propagandistickým účelom. V sovietskych časoch mali prioritu správy o triednom boji robotníkov vo svete proti ich utláčateľom. Teraz je tým hlavným postoj vybraných štátov a ich politikov k situácii okolo Ukrajiny.

Čitateľa asi neprekvapí, že informácie o Slovensku nie sú na stránkach a v éteri ruských médií príliš bežné. Sú však chvíle, keď záujem o našu krajinu výrazne stúpa, hoci pozornosť nie je vždy priateľská.

Má to svoj dôvod.

Terra non grata

Zásadným momentom bolo rozhodnutie slovenskej vlády podporiť Ukrajinu v roku 2014, keď boli spustené dodávky ruského plynu takzvaným reverzom. Na slávnostnom otvorení reverzného ventilu sa zúčastnil vtedajší predseda vlády SR Robert Fico. Ako verejne odznelo, reverzný chod dokázal okamžite znížiť závislosť Ukrajiny od Ruska, pričom v budúcnosti mal jej nezávislosť zabezpečiť na 100 percent.

Táto udalosť vážne zhoršila postoj Kremľa k Slovensku. Rusi vtedy ešte dúfali, že ovplyvnia ukrajinskú politiku v Donbase pomocou výlučne ekonomických nástrojov, najmä znížením dodávok plynu. Reverzná schéma tento plán zmarila, čo bolo pre ruskú vládu veľmi bolestivé zistenie.  

Od tej chvíle sa výrazne zmenil charakter zmienok o Slovensku v ruských oficiálnych médiách. Analogicky s diplomatickou formuláciou persona non grata, by sme mohli povedať, že náš štát sa pre Rusko stal terra non grata, nevítanou krajinou.

Tento trend pokračoval aj po zmene vlády a v ťažších skúškach. Premiér Matovič a jeho minister zdravotníctva Krajčí sa síce pokúsili otvoriť slovenský trh ruskej vakcíne Sputnik, ale projekt sa celkovo nepodaril a vakcíny boli presunuté inde (Slovensko však za ne nemuselo platiť, ako v prípade západných vakcín).

Po vypuknutí vojny na Ukrajine sa vláda pod vedením Igora Matoviča (a potom jeho nástupcu) rozhodla výrazne podporiť Ukrajincov a tvrdo odsúdila akcie Ruska. Zvláštnu rolu zohrala prezidentka Čaputová, ktorá na ostatnom samite NATO presadzovala pozvánku pre Ukrajinu aj po tom, ako s tým prestali Američania či Poliaci. Bývalý parlament ešte stihol schváliť aj označenie Ruska za teroristický štát, čo je opäť krok, ku ktorému neprikročila ani Amerika. Z druhej strany, ešte v júli 2022, ruská vláda pridala Slovensko do zoznamu „nepriateľských“ krajín. Česká republika tam už bola od mája 2021.

Spoza informačnej opony

Záujem ruských médií o Slovensko zostal v ďalšom období približne na rovnakej, možno povedať minimálnej úrovni: ojedinelé zmienky v nevľúdnom kontexte. Výnimkou boli len prípady, keď sa niektorý z našich opozičných politikov vyjadrovali v prospech Ruska alebo proti vojenskej pomoci Ukrajine.

Pre dnešné Rusko je to typický štýl medializácie všetkých tém, ktoré súvisia s EÚ. Novinári ochotne informujú publikum o vnútorných rozporoch a problémoch v Únii a stále tvrdia, že EÚ je na pokraji kolapsu. Médiá okamžite šíria akékoľvek protiukrajinské a proruské vyhlásenia akýchkoľvek západných verejných činiteľov, vrátane tých marginálnych. Iné informácie môžu Rusi získať len z opozičných internetových zdrojov, ktoré nie sú dostupné pre každého.

Dovolím si však poznamenať, že situácia vo väčšine európskych krajín je takmer zrkadlová: tam tiež mainstreamové médiá poskytujú čitateľom najmä negatívne správy z Ruska a názory odporcov Kremľa. Jediný rozdiel je v tom, že priemerný Európan má k dispozícii širší výber informačných zdrojov ako priemerný Rus (čo ešte neznamená, že ich používa). Medzi Ruskom a Západom tak vznikla obojsmerná informačná opona, hoci nie je železná, no zdá sa, že nemenej pevná. Cez ňu je ťažké preniknúť k faktom a objektívnym hodnoteniam.

Maďarské tance

Existuje však aj výnimka, na ktorú odkazuje už nadpis tohto článku. Tou je Maďarsko, ktorého vedenie od samého začiatku rusko-ukrajinského konfliktu zaujalo pragmatickú pozíciu a radikálne si nepokazilo vzťahy s Ruskom. Na rozdiel od iných krajín EÚ je preň opona priepustná, aj keď nie úplne: informácie, ktoré sa dostanú k ruským občanom, sú stále filtrované.

Nie je prekvapujúce, že Viktor Orbán a Maďarsko sú obľúbenými hrdinami medzinárodných stránok ruských médií. Slúžia ako príklad neideologizovanej politiky a protiargument tézy o medzinárodnej izolácii Ruska, a tiež ako živá ilustrácia nezhôd v EÚ.