O „rozdrapenom" americkom fiškáli píšem aj na stránkach Štandardu pravidelne. To je hlavný dôvod, prečo USA nie sú v recesii a akcie a bitcoin boli na maximách. Je ale situácia až taká vážna, že krajine už naozaj hrozí krach?
Alarm spúšťajú už aj americkí úradníci. Riaditeľ Rozpočtového úradu Kongresu Phillip Swagel varoval amerických politikov, že „pri súčasnom nastavení zákonov nebude na vyplácanie sociálnych dávok“. Neveril som vlastným očiam, keď sa pred niekoľkými dňami pridala aj samotná ministerka financií USA Janette Yellenová: „Obávam sa, kam smerujeme s americkým deficitom”. Pripomenie jej tam niekto, že to ona je ministerka financií?
Spojené štáty mali naposledy fiškálny deficit na úrovni potrebnej na stabilizáciu pomeru dlhu k HDP v roku 2007.
V súčasnosti predstavuje americký štátny dlh 34,14 bilióna dolárov, teda približne 100-tisíc dolárov na každého obyvateľa. Skok dlhu bol počas pandémie ohromujúci, rovnako ako v ostatných krajinách.
Federálny dlh USA ako percentá HDP.
Spojené štáty sa však ani po pandémii nevedia zmestiť do fiškálnej kože. Kým ostatné krajiny túto snahu aspoň predstierajú, prezident Joe Biden predstavil rozpočet na rok 2025 opäť s brutálnym deficitom 1,8 bilióna dolárov.
Pre osvieženie pamäte, celková trhová kapitalizácia všetkých existujúcich bitcoinov je dnes 1,2 bilióna dolárov, čiže ani nie celý deficit USA za jediný rok. Idú prezidentské voľby a hlasy sa sami nenakúpia.
Deficity USA ako percentá HDP.
V súčasnosti sú úrokové sadzby oveľa vyššie, než by si ktokoľvek ešte pred dvoma rokmi pomyslel. Úrokové náklady štátneho dlhu USA preto "letia na mesiac" a presahujú už jeden bilión dolárov.
Žiadna fiškálna polievka sa však nechlípe taká horúca, ako sa uvarí. Najmä ak ste Spojené štáty. Obavy o krach USA si pamätám ešte z obdobia ostatnej finančnej krízy:
„Vďaka šiestim desaťročiam politiky neuveriteľného rozhadzovania a nezodpovednej medzigeneračnej politike dnes môžeme vyhlásiť, že Spojené štáty americké sú v bankrote,“ písali americkí ekonómovia Laurence Kotlikoff a Scott Burns ešte v roku 2012.
Podľa ich výpočtov bolo skutočné zadlženie vypočítané ako rozdiel medzi súčasnou hodnotou budúcich výdavkov, ku ktorým sa USA zaviazalo, a budúcimi daňovými príjmami 211 biliónov dolárov. Na porovnanie, ročné HDP Ameriky bolo vtedy jedna trinástina tejto sumy.
Odvtedy dlh USA narástol z 80 na 100 percent. A nič. Svet ochotne ďalej nakupuje americký štátny dlh.
Federálny dlh USA v rukách zahraničných investorov.
Spojené štáty nielenže nekrachujú, ale zatiaľ nemožno ani hovoriť o fiškálnej dominancii. Ide o stav, keď centrálna banka musí robiť kroky podľa ministerstva financií, aby nezbankrotovala svojich zamestnávateľov vo vláde.
Šéf Fedu Jerome Powell stále odmieta znižovať úroky napriek tomu, že ho o to trhy už vyše roka "prosia na kolenách" a aj prezident Biden by to určite pred voľbami privítal. Predpovede krachu USA ale nezačali ani v ostatnej finančnej kríze. Tento štát “krachoval” už v roku 1972, keď mali štátny dlh vo výške 33 percent HDP.
Pre mnohé krajiny, politikov a expertov je v prípade krachu USA prianie otcom myšlienky. Táto túžba zaslepuje a vedie k prehliadaniu dôležitých faktov.
Americký dolár je svetová rezervná mena a americký dlh preferovaný spôsob sporenia. Spolu sú bezpečným prístavom pre celý svet. Ešte aj ja, autor knihy Zlé peniaze, americký štátny dlh niekedy nakupujem. Z hľadiska veľkosti, likvidity a stability vlastníckych práv niet na svete stále čo i len porovnateľnej alternatívy. Ešte aj v Európskej únii sú najobchodovanejším štátnym dlhopisom nie nemecké ani francúzske, ale práve americké dlhopisy. Na druhom mieste je taliansky "horúci zemiak".
Najobchodovanejšie štátne dlhopisy v Európe podľa nominálnej hodnoty. Dáta z prvého polroku 2022. Zdroj: ICMA
Stabilita vlastníckych práv zmrazením rezerv Ruska, ako odplaty za napadnutie Ukrajiny, dostala zabrať. Aj preto rastie cena zlata ako alternatívnej rezervy. Kto si však myslí, že teraz všetci odídu z amerických aktív do čínskych jüanov, ruských rubľov alebo maďarských forintov, ten nerozumie finančnému systému a nemá šajnu o jeho proporciách. Že som nespomenul euro? Lebo to od finančnej krízy svoje postavenie a podiel vo svetových rezervách neustále stráca.
Že sú práve americké dlhopisy bezpečným prístavom, nie je náhoda. Kto by v neistých časoch krízy požičiaval súkromníkom? Radšej požičia americkej vláde, ktorá si na splácanie svojich záväzkov od tých súkromníkov berie. A berie najbohatším – americkým – podnikateľom a spotrebiteľom sveta.
A ešte je tu jedna drobnosť, prečo považujem krach USA za podobne pravdepodobný ako vyrovnaný rozpočet Slovenska. Ide o slona v učebni finančnej gramotnosti. Americký štát má na splácanie svojich záväzkov k dispozícii zázračný bezodný mešec. A nie je to žiadne tajomstvo: „Spojené štáty môžu splatiť akýkoľvek svoj dlh, lebo si na to vždy môžeme vytlačiť peniaze. Pravdepodobnosť defaultu je preto nulová,“ vyložil karty na stôl ešte v auguste roku 2011 Alan Greenspan, exprezident Fedu, ktorý túto funkciu zastával 17 rokov, v rozhovore pre CNBC.
Áno, centrálnu banku majú aj v Maďarsku, no ich dlhopisy sa nikdy bezpečným prístavom nestanú, keďže forint nemá status svetovej rezervnej meny, to „nehorázne privilégium” amerického dolára. Monetizáciu maďarského štátneho dlhu okamžite vidno v oslabovaní ich meny, kým USA túto infláciu vedia vyvážať do zahraničia.
Až 70 percent fyzických amerických dolárov je mimo územia Spojených štátov. Komerčné banky mimo územia USA zasa robia elektronické doláre (vo finančníckom žargóne eurodoláre), ktoré vytvorenými swapovými programami s centrálnymi bankami po celom svete podporuje Fed.
Práve inflácia je zázračný liek na neudržateľnosť dlhu, ktorú s väčšinou populácie podceňuje aj Nassim Taleb. Ak pár rokov nechá štát bežať infláciu na 10 percent, potom sa z akéhokoľvek neudržateľného dlhu stane neškodné zvieratko. Že to je extrém? My sme mali nedávno pod dohľadom učených odborníkov z ECB 15-percentnú cenovú infláciu.
Pamätáte si na Sillicon Valley Bank, ktorá skrachovala preto, že takmer o 50 percent klesli na cene dlhodobé americké štátne dlhopisy, ktoré držala? Keď Sillicon Valley Bank držaním dlhopisov stratila desiatky percent, tipnite si, kto na tom zarobil. No ten, kto dlh emitoval.
Niekoľko rokov vysoká cenová inflácia síce berie pracujúcej chudobe, no to neznamená, že nie je zlučiteľná s ekonomickým rastom. Ukázal to príklad Južnej Kórey, ktorá počas jej rýchleho rastu a dobiehania vyspelých ekonomík medzi rokmi 1962 až 1980 mala priemernú ročnú cenovú infláciu 16,4 percenta. Chudobnejšia pracujúca chudoba pracuje ešte ochotnejšie.
Nechápte ma zle. Čo nemôže trvať večne, sa raz skončí. Aj preto som napísal tú knihu Zlé peniaze. Stále však vidím v systéme rezervy. Americká centrálna banka je najefektívnejší a najrýchlejší daňový úrad sveta. Nepodceňujme moc monopolu zlých peňazí a centrálnych bánk brať pracujúcim po celom svete. Americký dolár je síce americká mena, ale aj náš problém. Áno, aj USA raz skrachujú. Budú však medzi poslednými.
