Atentát nastal potom, ako Robert Fico zavítal medzi dav obyvateľov po rokovaní vlády v Handlovej. Z davu sa vraj ozvalo familiárne volanie na premiéra, ktoré vyznelo ako podnet na zvítanie sa politika s občanom. Juraj Cintula namiesto podania ruky vytiahol legálne držanú zbraň, a päť krát vystrelil na predsedu vlády.
Ochranka následne okamžite previezla postreleného Fica do nemocnice, kde bol zistený rozsah jeho poranení. Cintula ho zasiahol niekoľkými strelami. Jedna strela prešla cez brucho do bedrovej kosti a spôsobila ťažké poškodenie čriev. Druhá ho zasiahla do ruky, tretia na nohe, štvrtá spôsobila povrchové zranenie na bruchu. Premiér mal ťažké krvácanie v brušnej dutine, ktoré mu lekári nevedeli zastaviť, čo možno vyhodnotiť ako priame ohrozenie života. Po operácii je stav premiéra Fica stabilizovaný, ale stále nie je mimo ohrozenia života.
Trestné právo tento čin definuje jednoznačne
Takéto konanie zo strany strelca, na základe doteraz známych mediálnych skutočností, nemožno z pohľadu trestného práva vyhodnotiť inak, ako pokus o úkladnú vraždu. Hoci nedošlo k dokonaniu činu, teda usmrteniu osoby, aj pokus sa posudzuje rovnakou trestnou sadzbou ako vykonaný čin.
Trestný čin úkladnej vraždy spácha ten, kto iného úmyselne usmrtí s vopred uváženou pohnútkou. Minimálny trest odňatia slobody je v tomto prípade dvadsať rokov. V prípade streľby na Róberta Fica treba zohľadniť skutočnosť, že išlo o verejného činiteľa. Daný fakt sprísňuje posudzovanie trestnosti činu, pretože verejný činiteľ je v zmysle Trestného zákona chránená osoba. Ak sa niekto rozhodne úmyselne usmrtiť chránenú osobu, minimálny trest odňatia slobody je dvadsaťpäť rokov alebo trest odňatia slobody na doživotie.
Trestný čin úkladnej vraždy sa odlišuje od „klasickej vraždy“ jediným znakom, a tým je vopred uvážená pohnútka, ktorá posúva závažnosť konania na vyššiu úroveň. Vopred uvážená pohnútka znamená dlhší časový úsek pred realizáciou zámeru usmrtiť iného.
O sformované rozhodnutie usmrtiť iného, teda o naplnenú, vopred uváženú pohnútku, ide vtedy, keď páchateľ už vie, že chce zavraždiť poškodeného, alebo aspoň je s takouto možnosťou uzrozumený, aj keď stále pripúšťa možnosť, že by od tohto svojho rozhodnutia ešte ustúpil.
Naproti tomu o vopred uváženú pohnútku nejde v prípade, keď osoba síce dlhodobo uvažuje, že usmrtí iného ale stále ešte nie je presvedčená, že tak urobí, a to aj v prípade, ak z konkrétnej situácie vyplynie rozhodnutie okamžite iného usmrtiť, ktoré je bezprostredne na to zrealizované (napr. muž z predchádzajúceho príkladu by sa pohádal so svokrou a v okamihu sa rozhodne, že ju napokon usmrtí, a preto sa na ňu vrhne a zahrdúsi ju).
Strelec sa k pohnútke priznal
V prípade strelca Cintulu existuje video, z ktorého vyplýva, že sa rozhodol na premiéra strieľať už pred mesiacom. Ako dôvod uvádza nesúhlas s politikou vlády a likvidáciu masmédií. Takto formulovaná myšlienka, teda motív usmrtiť, a časový odstup páchateľa od prijatia rozhodnutia usmrtiť až po vykonanie činu, jednoznačne napĺňajú definíciu vopred uváženej pohnútky.
Vopred uvážená pohnútka nevyžaduje nevyhnutne zvláštnu rafinovanosť, detailné rozplánovanie všetkých krokov, ba ani zváženie všetkých okolností, dôležitých z hľadiska dokonania trestného činu, poprípade úniku páchateľa pred spravodlivosťou. Postačí, ak zváži páchateľ rozhodujúce okolnosti, či usmrtiť, prípadne ako. Tieto faktory boli v prípade strelca rozhodne naplnené, pričom treba poukázať na jeho chladnokrvné jednanie a naplánovanie skutku.
Priniesol si zbraň do davu ľudí a na miesto, na ktorom vedel, že môže dôjsť k stretnutiu s jeho zamýšľanou obeťou. Následne sa snažil dostať do blízkosti Fica familiárnym oslovením, iba aby mal lepšiu príležitosť strieľať z bezprostrednej blízkosti. Vypálil niekoľko rán, pričom mieril priamo na osobu premiéra. Opakovaná streľba, ako aj premyslenosť konania jednoznačne svedčia o motíve zabiť, pričom tento úmysel sa v mysli strelca formoval minimálne mesiac.
Takéto konanie Juraja Cintulu teda nemožno klasifikovať inak, ako pokus o úkladnú vraždu na chránenej osobe. Strelec priznal motív, priznaním stanovil časový úsek rozhodnutia, pripravil sa a chladnokrvne vykonal pokus na verejnom mieste, v dave ľudí, a to voči chránenej osobe.
Vzhľadom na strelcov vysoký vek, a minimálny trest odňatia slobody za tento čin vo výške dvadsaťpäť rokov je malá šanca, že po vykonaní trestu by ešte mohol byť niekedy prepustený na slobodu. To by platilo aj v prípade, ak by polícia a prokuratúra v celom premyslenom konaní strelca nevideli vopred uváženú pohnútku, a klasifikovali by útok na Fica ako pokus o vraždu, a teda nie úkladnú, čo je jej závažnejší stupeň. Aj pri pokuse o vraždu na chránenej osoby by strelcovi hrozilo minimálne dvadsať rokov väzenia.
Bude sa skúmať strelcova príčetnosť
Neoddeliteľnou súčasťou trestného konania bude aj skúmanie psychického stavu Juraja Cintulu. Súdny znalec z odboru psychiatrie bude musieť určiť, či strelec bol v čase spáchania skutku príčetný, a vedel ovládať svoje konanie a rozpoznať jeho následky. Ak by znalec určil, že strelec bol nepríčetný, trestné konanie by sa muselo zastaviť priamo podľa zákona. V takom prípade by nastúpila ústavná liečba páchateľa.
Toto skúmanie patrí výsostne do špecializácie medicínskych expertov, ale opäť treba poukázať na celý myšlienkový proces a prípravu strelca, ako aj jeho priznanie, prečo tak konal. Pomerne dlhé časové obdobie a pripravenosť, akú sám prezentoval, predbežne racionálne vylučuje možnosť, aby takto dlhodobo konajúca osoba nevedela, čo robí. Naopak, to svedčí to o pravom opaku.
Polícia bude musieť, samozrejme, zhodnotiť aj iné faktory, a to či nemal komplicov, alebo či ho niekto na tento čin nenaviedol a podobne. Z momentálne dostupných informácií však vyplýva, že konal sám. Ak by sa teda vylúčila možnosť nepríčetnosti strelca, jeho trestný proces bude patriť medzi tie s najlepšie zadokumentovanou dôkaznou situáciou.
Streľba na premiéra pred množstvom svedkov, okamžité zadržanie pri skutku, zaistenie zbrane, ako aj strelca samotného, život ohrozujúce zranenia premiéra. To všetko vedie k jedinému záveru, že Juraj Cintula strávi zvyšok života za mrežami.
Nie ako akt pomsty, ale ako akt prezentácie práva a spravodlivého potrestania páchateľa, ktorý si dovolil takým šokujúcim spôsobom prezentovať svoju politickú frustráciu, a bezohľadne ohrozovať životy iných s úmyslom vziať život konkrétnej osobe. Zákonodarca správne nastavil vysoké tresty pre takých nebezpečných páchateľov práve z dôvodu, aby jednak nemohli ďalej škodiť spoločnosti, ale aby aj odradil iných podobne zmýšľajúcich ľudí.
Konanie Cintulu ukázalo smutnú realitu, kam až človeka vie doviesť prílišná politická angažovanosť, a nezvládnuté emócie vyplývajúce z iracionálnych myšlienok. Proces jeho súdenia a prípadného odsúdenia by mal byť rýchly a bez chýb. Verejnosť tak uvidí rázne konanie zo strany štátu, a azda aj pochopí, aké následky môžu mať domnelé krivdy formované pri sledovaní politiky.