Čo si môžeme dovoliť povedať

Závoj negácie zahalil celý jeho svet, nič neexistuje, tvrdí, dokonca ani Mussolini a jeho zadok napchaný v čiernych pančuchách či hulákajúce davy v čiernych košeliach. Dokonca ani jeho žena a deti. Stojí sám proti dravému prúdu obrazov, hlasov a tvárí, ktoré všetky musí negovať – svet ako vedomie a nič. Len stonanie umierajúcich spolubojovníkov z prvej svetovej vojny a ich zakrvavené telá nedokáže úplne negovať – stále sa mu vracajú.

Ladislav Klíma, filozof, excentrik, alkoholik, spisovateľ, zomrel v Prahe v roku 1928. Svoje myšlienky sprostredkoval svetu prostredníctvom krikľavých latinizmov ako descensus, divinizmus, egosolizmus, ludibrionizmus, egodeizmus. V šesťdesiatych rokoch sa k jeho kultu začali hlásiť mnohí antikonformní československí intelektuáli, viem si to vysvetliť len sociologicky. Naplnil ideál alternatívneho českého intelektuála: „presunúť sa na smetisko epochy“ a odtiaľ hľadieť na slobodné nebo.