Elektromobilné cunami v Európe
Zároveň sa na Západe spustila mierna panika z cunami čínskych elektromobilov. Americký prezident Joe Biden v polovici mája zoštvornásobil clá na čínske elektromobily na úroveň drastických 100 percent. EÚ a ďalšie krajiny budú určite koketovať s podobnými opatreniami.
Čínski výrobcovia stavili na cenu a masovosť. Kým v roku 2020 sa v krajine draka vyrobilo ani nie 1,5 milióna elektrických áut a plug-in hybridov, v roku 2023 už takmer 10 miliónov s veľkou prevahou elektromobilov. To je zhruba polovica globálnej produkcie. Drvivú časť zhltne domáci trh a výrazná časť exportov ide smeruje do ázijských krajín, kde Čína boduje malými jednoduchými mestskými modelmi.
Elektrické vozidlá vyrobené v Číne predstavovali v roku 2023 až pätinu predajov v Európe. Ale pozor, išlo primárne o kusy od Dacie, BMW a Tesly vyrobené v čínskych továrňach. V blízkych rokoch sa to má zmeniť a európsky trh elektromobilov majú zaplaviť originál čínske značky ako BYD aj z nových európskych tovární, napríklad v Maďarsku.
No aby sme nevykresľovali len ružový obrázok čínskemu priemyslu. Produkovať je dôležité, no ešte dôležitejšie je na výrobe zarábať. V tieni BYD je ďalších dvesto čínskych výrobcov a cenové vojny položia na lopatky mnohých z nich. Americkej Tesle sa dokonca v prvom kvartále 2024 podarilo vrátiť na prvú priečku v globálnych predajoch, keď odsunula práve BYD.
Čo z tohto vyplýva pre európsku priemyselnú politiku? Clá budú takmer určite „lenivým“ politickým riešením. Povedú však k ironickej situácií, keď masám Európanov zabránia dostať sa k cenovo dostupným elektromobilom, ktoré starý kontinent predsa tak veľmi chce, že? Zároveň povedú k vyšším lokálnym čínskym investíciám. No úspech čínskych elektrických áut je v ich masovej výrobe, a preto sa ešte len uvidí, či lokálne európske fabriky budú takisto vedieť využiť úspory z rozsahu.
Problémy Európy z pohľadu tohto segmentu vozidiel sú minimálne dva. Prvým je dopyt. Ulice Šenzenu či Bangkoku sú vhodnejším prostredím pre praktické masové nasadenie elektroáut ako redšie osídlená Európa, kde je naviac obmedzenejší dopyt po novej mobilite. Fabrika v Číne dáva preto väčší zmysel, ako výrobný závod v Európe.
Druhým problémom je nákladnosť výroby na starom kontinente. Drahé energie, vysoké environmentálne, sociálne či pracovne-bezpečnostné nároky, poslabší kapitálový trh a chaotická dotačná politika nie sú ideálnym podhubím na rýchly rozvoj nového priemyselného pododvetvia. Až tak by to ale nemuselo prekážať, každá krajina či región nemusí byť preborníkom vo výrobe všetkého. No premýšľam, v ktorom odvetví je komparatívna výhoda Európy a úplne na to neviem prísť.
