K tranzícii Ústavného súdu alebo keď si kapry vypúšťajú vlastný rybník
Ústavný súd Českej republiky nedávno prijal prelomový rozsudok týkajúci sa právnej úpravy tranzície. O tom, prečo toto rozhodnutie ohrozuje jeho vlastnú legitimitu, ba až existenciu, píše Ivan Hoffman.
Tomáš Lichovník, Vojtěch Šimíček, ústavní soudce, místopředseda ÚS, Josef Baxa, předseda ÚS, Kateřina Ronovská, soudkyně, David Uhlíř
Sudcovia Ústavného súdu Českej republiky (ilustračné foto). Zdroj: Profimedia
Právnici tvrdia, že Ústavný súd prijal prelomový rozsudok, respektíve, že sa dopustil prelomového rozsudku, keď z Občianskeho zákonníka odstránil vetu, že „zmena pohlavia človeka nastáva chirurgickým zákrokom pri súčasnom znemožnení reprodukčnej funkcie a premene pohlavných orgánov“. Parlament Českej republiky dostal od Ústavného súdu domácu úlohu, aby do roka vypracoval zákon, ktorý by rešpektoval dôstojnosť ľudí, ktorí sa cítia uväznení v nesprávnom tele.
Prelomová nie je len ústretovosť ústavných sudcov voči minorite transľudí, ktorí sa dožadujú práva meniť si úradne svoj gender v dokladoch bez toho, aby sa museli chirurgicky prerábať, respektíve zmrzačiť. Prelomové je aj to, že keď rovnaký problém riešil Ústavný súd pred rokmi v inom zložení, dospel k opačnému výsledku. Inými slovami, zisťujeme, že výklad ústavy závisí od toho, kto ústavu vykladá. Interpretácia ústavy môže byť zatrkpnuto konzervatívna, ale môže byť tiež neomarxisticko-progresívna. Dôležitejší ako to, čo je v ústave napísané, je jej výklad.