Knihy ho fascinovali a priviedli k ilustrácii. Výstava Rudolfa Filu Načo nám je umenie

Rudolf Fila svojho času napísal: „Ak dostane dobrý výtvarník kus dobrej literatúry, ktorá vyhovuje jeho vnímaniu, tak k tomu dielu dodá svoj príspevok, ktorý nemusí byť na predlohu nejako otrocky viazaný, ale súznie s niečím, čo je hlbšie, než povedzme odtlačok či nápodoba obsahu textu.“ A o tom, že mal pravdu, sa môžete presvedčiť na vlastné oči.

Autor ilustrácie Rudolf Fila. Z knihy Sama Bohdana Hroboňa – Istrice

Výstava už vo svojom názve Načo nám je umenie odkazuje na autorovu rovnomennú knihu. Nielen v nej Rudolf Fila dokazuje, akým hlbokým a premýšľajúcim autorom je. Predpokladám, že sa to prejavilo aj v jeho knižných ilustráciách.

Nie som kurátor výstavy v pravom zmysle tohto slova. Výstava vznikla z iniciatívy galeristov z galérie TOTO! je galéria a Mariána Reisela, z ktorého zbierky sú ilustrácie vystavené. Ja som bol prizvaný ako „hosťujúci“ kurátor, aby som k téme Filových ilustračných aktivít napísal sprievodný text.

Názov je, prirodzene, narážkou na dôležitú Filovu knihu. Zaujímali ho formy dialógu medzi textom a obrazom, medzi obrazmi navzájom či medzi hudbou a maľbou. Fascinovali ho vzťahy medzi médiami, i keď pojem intermedialita nebol ešte v 70. či 80. rokoch tak „v kurze“. Uvedomoval si prítomnosť umenia v rôznych sférach nášho života, akcentoval jeho zmysel a zároveň ho zaujímali mediálne transformácie námetov. Ilustrácia bola pre neho nielen spôsobom stvárnenia textu, ale skôr jeho interpretáciou.

Veľká časť vystavených diel je staršia. Mám dojem, že pred rokom 1989 bola slovenská ilustrácia na svetovej úrovni. Potom sa situácia zmenila. 

Československá ilustrácia mala vysokú úroveň. Tá slovenská je navyše špecifická v tom, že sa často ilustrovalo v grafických technikách. Navyše sa ilustrovali aj knihy pre dospelých, čo nie je dnes už štandardom. 

Tie Filove sú špecifické v tom, že v nich využíva diapazón postupov, ktoré sú u neho prítomné aj v maliarskej práci alebo v jeho knižných interpretáciách (t. j. v maliarskych zásahoch do už existujúcich kníh a ich fotografických reprodukcií). V tomto zmysle nie je klasickým ilustrátorom, ktorý sa snaží priamo o ilustráciu v etymologickom zmysle slova. Súvisí to, samozrejme, aj s tým, že často ilustroval napríklad poéziu. Neobjavujú sa u neho ilustrácie detských kníh, ktoré, prirodzene, vyžadujú trochu iný, didaktickejší prístup.

Rudolf Fila v roku 2007. Foto: Martin Baumann/TASR

K situácii ilustrácie dnes: myslím si, že aktuálne existuje množstvo kvalitných ilustrácií a úroveň knižnej kultúry rastie. Vznikajú menšie vydavateľstvá, ktoré si dávajú záležať na tom, aby bola kniha aj esteticky príťažlivým artefaktom. A myslím, že máme aj výrazných a zaujímavých ilustrátorov a ilustrátorky aj v strednej a mladšej generácii. Za všetky možno spomenúť veľký úspech slovenskej ilustrácie na práve skončenom medzinárodnom veľtrhu v Bologni, kde jednu z cien získala kniha Jiřího Dvořáka MYKO: Kompletní zpravodaj ze světa hub, ktorú ilustrovala Daniela Olejníková a graficky upravil Palo Bálik.

Miroslav Válek, Pavel Vilikovský či Ľubomír Feldek boli autori, ktorí svojím myslením spoločnosť ovplyvňovali. Zdá sa, že Fila si knihy, ktoré ilustroval, dobre vyberal.

Priznám sa, že neviem presne, ako sa dostával ku konkrétnym ilustráciám. Je možné, že ho navrhli autori kníh či básnických zbierok. Rozhodne si ale myslím, že mal k textom, ktoré ilustroval, vzťah, prípadne si ho budoval predtým, ako sa do ilustrácie pustil. V niektorých prípadoch využíva na ilustráciu aj motív koláže. Buduje najprv kolážovaný obraz z fragmentov, výstrižkov či vytrhaných reprodukcií a následne do nich ešte zasahuje maliarskym gestom alebo tušom. Práve tu sa prejavuje ten dialogický charakter, ale aj vzťah medzi konštrukciou a deštrukciou, ktorý je prítomný napríklad v spôsobe vzniku ilustrácií k Válkovej zbierke Milovanie v husej koži (1965). 

Vrcholom kolážovej techniky sú neskoršie ilustrácie v knihách Pavla Vilikovského Večne je zelený (1989) a Ľubomíra Feldeka Plakať je krásne (1990), kde sú fragmenty technických obrazov na seba vrstvené, navyše komentované spontánnym alebo dokonca náhodným farebným zásahom. Najmä v ilustráciách k Feldekovej knihe nadobúda gesto živočíšnosť, živelnosť. 

Ilustrácia Rudolfa Filu z knihy Miroslava Válka: Milovanie v husej koži. Foto: TOTO! je galéria

V dielach Rudolfa Filu (mám na mysli aj jeho obrazy) je často prítomné napätie (hrubý ťah štetca cez jemne zobrazenú pokožku) a pohrávanie sa s formou. Ako sa to prejavilo v jeho ilustráciách?

Myslím si, že ilustračná tvorba je takým „pars pro toto“ jeho maliarskej tvorby. Vidno v nej mnohé prístupy, ktoré uplatňoval aj na veľkých plátnach. Zaujímal ho vzťah medzi realistickým obrazom a spontánnym, dynamickým gestom. Niekedy je gesto hravé, tanečné (S. B. Hroboň: Iskrice, 1990), inokedy je zápis pohybu subtílny.  

Iným spôsobom vytvárania ilustratívneho obrazu je detailná kresba, pri ktorej siaha po pierku, pasteli alebo grafite. Fila sa prezentuje ako skvostný kresliar. Svetelnosť a textúra ľudskej pokožky je dosahovaná zhustením čiar a bodov na ploche papiera. 

Netreba zabúdať, že bol veľký bibliofil a zberateľ. Na knihách ho fascinovalo aj výtvarné prevedenie a ich história. Je možné, že práve knihy ho priviedli k výtvarnému umeniu. Rád výtvarne zasahoval aj do diel už vydaných.

Bol skutočný bibliofil. Dokonca sa v jednom texte vtipne „premenoval“ na Bibliofilu. Mal veľkú zbierku antikvariátnych kníh, vzácnych bibliofilských vydaní. Niektoré využíval na maliarske zásahy, premaľby či výtvarné interpretácie. Do reprodukcií kníh zasahoval rôznymi spôsobmi, zväčša gesticky alebo rozfúkavaním farby či jasne riadenými uzliacimi sa alebo, naopak, geometrickými líniami. Knihy ho nepochybne fascinovali a je možné, že ho skutočne priviedli k výtvarnému umeniu. Ostatne, práve kniha je médium, s ktorým sa človek stretne hneď v útlom detstve a fascinujúcim spôsobom prepája príbeh a obraz príbehu, takže je to médium nepochybne formotvorné.  

Autor ilustrácie Rudolf Fila. Ilustrácia z knihy Večne je zelený spisovateľa Pavla Vilikovského.