Zdeněk Charvát: Boli tam chyby, ale reakčný čas Ficovej ochranky bol adekvátny

Väčšina médií priniesla názory bezpečnostných expertov, ktorí tvrdia, že reakcia ochranky premiéra Roberta Fica na útok bola jednoducho povedané fiaskom. Vy to však nevidíte až tak čierne, prečo?

Ja sa viem do toho vžiť, viem si to predstaviť, živil som sa tým v Európe, ako aj v Iraku a Afganistane. Keďže ľudí často trénujem, viem aké reakčné časy majú tí najlepší z najlepších, viem, aké ich majú tí zlí a viem si z toho vytvoriť nejaký priemer.

Je veľmi dôležité povedať, že každý bezpečnostný expert, alebo bývalý člen ochrany, ktorý vystupuje v televízií a iba to kritizuje, to vyhodnocuje po štyroch, piatich dňoch, keď  si môže niekoľkokrát pustiť video a zastaviť si ho, ale nevie sa vžiť do situácie na mieste. Taký človek bude hovoriť, že toto je zle, tamto je zle a áno, chyby tam boli, to nepopieram. Ale chcem povedať, že reagovať v jednej sekunde na situáciu, ktorá sa vo vašej krajine nikdy nestala a nikdy jej nikto nečelil, je podľa mňa adekvátne.

Keby som pozval na cvičisko tých, čo tvrdia, že to bolo zlé, že ochranka zaspala a vytvoril im modelový scenár, tak verím, že nikto z nich by to nezvládol a každý z nich by zhorel. Ochranka vie veci dokonale vyriešiť v jednej sekunde len v hollywoodskych filmoch. V realite to funguje úplne inak.

Čo tým myslíte?

V realite to funguje tak, že keď niekto zaútočí, vy vždy len reagujete. Vždy ste druhý, nikdy nie ste prvý. Všimnúť si, že niekto chce zaútočiť, je podľa mňa nereálne. Vy musíte vždy čakať na pohyb, na útok, a vo chvíli, keď vidíte pištoľ, má útočník už len pol sekundy, aby stlačil spúšť. Vy však nikdy nebudete mať takú rýchlu reakciu, aby ste klienta zaclonili, alebo aby ste skočili po zbrani. Kým váš mozog pochopí, že došlo k útoku, tak to vždy chvíľu trvá.

Preto jediná možnosť, ako útoku predísť, je, že sa budete podobným veciam vyhýbať a klient vás bude absolútne počúvať. To znamená, že chodíte vždy len zadným vchodom, klient nosí vestu, nikdy nebude chodiť do davu, budete mať skvelú analytiku, kamery. Alebo ako to robí ten najvyšší level, napríklad v prípade amerického prezidenta, že všetkých ľudí kompletne prehľadáte, zapečatíte všetky poklopy, koše, budete mať ostreľovačov, ktorí budú sledovať okolité budovy a tak ďalej.

Jediná možnosť, ako útoku zabrániť, je absolútna prevencia. Zoberte si len to, koľko mal Kennedy ochrancov a aj tak zomrel, koľko mal ochrancov Reagan a aj tak to dostal. Prezidentovi a premiérovi Srí Lanky povedali, že nemajú chodiť do davu, lebo sa na nich chystá útok, ani jeden z nich neposlúchol a obaja zomreli v dave.

Práve v dave sa odohral aj útok na Roberta Fica. Ako tú situáciu vyhodnocujete?

Zo záberov nie je úplne jasné, čo sa dialo pred útokom, no ak premiér vyšiel z budovy a ochranka išla s ním vo formácii, tak tam žiadnu zásadnú chybu nevidím, takto sa to bežne robí. Ak som videl dobre, tak medzi ľuďmi už boli nejakí ochrancovia a policajti, preto si myslím, že sprievod premiéra veril tomu, že tí, ktorí tam sú, už majú tých pätnásť, dvadsať dôchodcov, ktorí sú na mieste, preverených.

My to teraz vidíme ako vo filme v Hollywoode, ale zoberme si, koľkokrát už bol takto Robert Fico v dave medzi ľuďmi. Bolo to tisíckrát? Je to pre neho úplne normálne, pre ochranku je to tiež normálne. Oni nerobili nič, čo by im prišlo nebezpečné, keďže to robia každý deň možno päťkrát, akurát, že teraz došlo k útoku. U nás sa vraví, že rutina zabíja.

Kde vidíte najväčšie chyby?

Útok prišiel z úseku ochrankára, ktorý je vpravo vpredu, jemu sa hovorí pravé tykadlo. Ten urobil najväčšiu chybu. Ten sa mal pozerať pred seba, alebo doprava, no on sa pozeral doľava rovnako ako všetci ostatní.

Verím tomu, že keby sa pozeral dopredu, tak by to útočník možno ani neurobil, pretože by videl, že ochranca ho sleduje. A keby to urobil, tak ochrankár by možno zachytil zbraň, vytasil by, možno aj strieľal, no hlavne by zakričal zbraň. V tom prípade by tam bola šanca, že osobný ochranca by premiéra stihol prekryť. To sa nestalo, pretože došlo k tomu, že ako prvý si všimol zbraň osobný ochranca až keď bola namierená a útočník stláčal spúšť.

Za mňa zareagoval správne, pretože bol najbližšie a ako prvý zbadal útok. On na pištoľ skočil, začal sa o ňu biť a v tú chvíľu nastala druhá chyba, pretože v tom momente musí vždy niekto z tímu, kto je najbližšie ku chránenej osobe na ňu skočiť, prekryť ju, čo sa tiež nestalo, tam zaspal niekto z ďalších ochrankárov.

Zdeněk Charvát. Foto: Hardtask.cz

Osobnému strážcovi však kritici vyčítajú, že nemal skočiť po zbrani, ale ako prvé mal zakryť svojím telom premiéra.

Myslím si, že sa nedá povedať, čo je v takejto situácií zlé a čo dobré. Úprimne poviem, že pokiaľ ochrankári nemali vestu, tak možno mal v hlave zakódované, že keď to spraví, tak umrie. Možno z toho dôvodu tam neskočil. Neviem, špekulujem. Ale ak členovia ochranky skutočne nemali vestu, tak to podcenili, lebo práca ochrancu má byť vždy vo veste.

Ale jeho riešenie, prečo nie? Keď vidím zbraň a stíham po nej skočiť, za mňa je to taktiež správne rozhodnutie. Zároveň si nemyslím, že je správne robiť to čierno‐bielo a hovoriť, že toto a toto musí vždy robiť osobný strážca. Nie, to môže robiť hocikto iný.

Keď osobný strážca skočil po zbrani, tak premiéra môže zakryť niekto iný. O tom to práve je. Ochranka by mala byť cvičená tak, že bude za seba zastupovať. Ak je jeden zaneprázdnený, tak jeho prácu by mal robiť niekto iný.

To sa tam nestalo, ale zase, prisudzujem to tomu, že sa to počas života nestalo nikomu ani na Slovensku, ani u nás v Česku. A tu na úplne rutinnej akcii, na ktorej sú len dôchodcovia, zrazu jeden z nich vytiahne pištoľ a strieľa. To musel byť taký šok, že reakcia nebola polsekundová, ale sekundová, alebo jeden a pol sekundová.

Po streľbe nasledovala evakuácia. Tú zobrazuje druhé video, na ktorom vidno, ako ochranka nesie premiéra do auta. Aj to je interpretované ako zásadná chyba, kritici hovoria, že auto malo byť bližšie, prípadne malo premiéra vyzdvihnúť.

To záleží na protokole, podľa ktorého to nacvičuje ochranka na Slovensku. Keď som pôsobil v Iraku, tak autá boli stále naštartované a pripravené na odjazd, pritom boli v takej vzdialenosti, aby hluk motora neobťažoval klienta. My sme mali napríklad 4,5 litrové, V8 dízlové autá, čo je celkom hlučný motor, takže ten sme mali ďalej, napríklad osem až desať metrov. Pokiaľ to bolo niečo tichšie, ako máte aj vy, tak to mohlo byť aj bližšie, základ bol, aby to klienta neobťažovalo.

Mne ako laikovi sa zdalo, že auto bolo pomerne blízko, premiéra k nemu odniesli rýchlo. Podľa vás bola evakuácia zvládnutá dobre, alebo malo byť auto bližšie?

Správne by sa malo spraviť to, že vodič auta príde pre klienta, aby sa skrátil čas, keď je exponovaná osoba nechránená, navyše ten útok nemusel byť jediný. Vždy je možné, že útočníkov je viac a vy potrebujete čo najrýchlejšie dostať klienta do bezpečia, čo predstavuje napríklad pancierované auto. Preto by tam vodič mal okamžite prísť, klienta naložiť a potom hneď odísť.

Ďalšou vecou je zmätok okolo auta.

To prisudzujem tomu, že adrenalín vyletel hore, ochranka bola v obrovskom strese. Naložili klienta, s ktorým mal byť správne jeho osobný strážca, no ak som to videl dobre, tak ten ešte bojoval s útočníkom. Preto tam namiesto neho skočil niekto iný, a preto vznikol zmätok, kto vlastne ide s premiérom dozadu. Potom jeden z ochrancov chcel nastúpiť dopredu, len zistil, že tam je vodič, tak to obiehal. Podľa mňa to bola chyba, ale tí chlapci boli v strese, čelili útoku, chceli im zastreliť klienta, toto je minimálna chyba, ktorá sa stáva.

Z čoho som bol však prekvapený, a to je obrovská chyba, ak to tak bolo, je, že vraj vodič nemal najazdené mesto a keď už dorazil do nemocnice, tam nebol pripravený lekár ani operačná sála. Nikto na nich vraj nebol pripravený, preto sa odtiaľ volalo inde, vybavoval sa vrtuľník a tak ďalej.

Ak to tak skutočne bolo, tak to je veľká chyba, pretože štandardne sa to má robiť tak, že sa pripraví všetko vrátane nemocnice. Ak to je výjazdové zasadnutie vlády, tak v nemocnici by mal byť pripravený najlepší primár, chirurg či anestéziológ. Musíte byť pripravený na to, že ak sa niečo stane, a to nemusí byť útok, môže to byť požiar, niekto spadne a zlomí si nohu, hocičo, tak v nemocnici musí byť všetko pripravené.

To sú veci, ktoré teraz nevieme overiť, preto by som rád ostal pri tom, čo sme videli. Hovorili ste, že poznáte reakčné časy a viete, aký je dobrý a aký je zlý čas. Ako by ste ohodnotili reakčný čas premiérovej ochranky?

Tasenie a vystrelenie z pištole zo skrytého nosenia – teda v prípade človeka, ktorý má pištoľ pod sakom a ide o veľmi dobrého strelca – trvá vždy viac ako sekundu. K tomu treba pripočítať reakčný čas, teda to, že ochrankár si musí uvedomiť, že teraz musím vytasiť a strieľať, čo je približne jeden a pol sekundy, a to je približne čas, keď zareagovala aj premiérova stráž. Atentátnik strieľal v čase 0,8 sekundy od začiatku útoku. Prvý ochrankár zareagoval v čase 1,15 sekundy, čo je 0,35 sekundy po výstrele. To znamená, že reakcia prvého ochrancu, ktorý skákal po pištoli, bola veľmi adekvátna.

Tí ďalší mali už meškanie, zrejme neverili, že sa to stalo, preto sa na seba pozerali a pôsobili, akoby nevedeli, čo majú robiť. Na videu napríklad vidieť, že jeden miesto toho, aby vzal do ruky pištoľ, zobral vysielačku a začal do nej rozprávať, čo je, samozrejme, úplná hlúposť, pretože najprv musím riešiť situáciu a až potom niekam volať.

Ale za mňa, sekunda je veľmi dobrá reakcia, a preto, ako som hovoril, verím, že keby som televíznym expertom namodeloval desať podobných situácií, tak by na deviatich z nich zlyhali. Mnohí to dnes porovnávajú s výcvikom, ale na výcviku viete, že sa to stane, nie je to tak, že desať rokov niekde pracujete, nikdy sa nič podobné nestalo, maximálne niekto hodil vajíčko a odrazu sa niekto rozhodne zabiť vášho klienta. Na to sa nikdy nedokážete na výcviku pripraviť. Tam totiž vždy viete, že sa niečo udeje.

Tí, ktorí kritizujú reakčný čas, zdôrazňujú, že ak by bol adekvátny, tak útočník, ktorý bol navyše dôchodca, nevystrelí päť rán. Ako si vysvetľujete, že padlo až päť rán?

Ak by to bol veľmi dobrý trénovaný človek, tak je schopný do sekundy vystreliť aj štyrikrát. Tento útočník vystrelil do dvoch sekúnd päťkrát, takže bol ešte celkom pomalý. Ale áno, klienta by útočník nemal nikdy zasiahnuť viac ako raz. No to sa v podstate aj stalo, pretože keď mu ochrankár držal ruku, tak útočník už netrafil tak, ako by chcel. Je to ťažké posúdiť, keďže druhá rana by tam už byť nemala, ale znova, ja verím tomu, že každému, kto tvrdí, že by tam byť nemala, namodelujem situáciu, v ktorej ich dostane pokojne aj desať.

Nemala by ochranka vedieť rozoznať, ak má niekto v dave skrytú zbraň?

Ťažko to komentovať na základe záberov, ktoré máme. Možno sa to dalo vidieť. Ale ak áno, tak je to znova chyba ochrancu, ktorý bol vpravo vpredu a mal na starosti túto oblasť. Ochranka sa vždy pozerá na ruky, pretože ruky zabíjajú. Bohužiaľ, pravý ochranca sklamal a nesledoval to, čo bola, bohužiaľ, najväčšia chyba. Poznať, kto má čo pod oblečením, je ťažké. Ale keby reagoval vo chvíli, keď sa pohla ruka a bolo by vidieť kus zbrane, možno by získal pol sekundy, možno by po ňom skočil ako prvý, potom by nasledovalo to, čo má. Teda, že osobný strážca by chránenú osobu zakryl telom a možno by to dopadlo správne. Ale tu je to všetko o tom, že musíte včas reagovať.

Zdeněk Charvát. Foto: Hardtask.cz

Kritizovaný je aj vedúci výjazdu za to, že stál za davom. To bol ten muž, ktorý zozadu chytal útočníka za krk a hlavu. Mne ako laikovi sa zdá, že on spolu s osobným ochrancom zabránil tomu najhoršiemu, keďže boli prví, kto bol pri útočníkovi. Bola to teda chyba?

Bolo dobré, že bol medzi ľuďmi. Takých tam mohlo byť pokojne aj viac, nielen on, niektorí členovia ochranky mohli byť oblečení ako bežní ľudia, aby vyzerali taktiež ako fanúšikovia. Ak tam bola nejaká chyba, tak tá, že stál vzadu a pozeral sa smerom na ochranku a na Fica, čo nie je jeho práca. Jeho prácou je pozerať sa na ľudí a na ich ruky. Preto by som povedal, že by mal byť na opačnej strane bariéry a pozerať sa na nich.

Ale zasa, bola to skvelá práca v tom, že hneď skočil po útočníkovi, pomohol osobnému ochrancovi ho strhnúť na zem a zabrániť ďalšiemu útoku. Z tohto pohľadu urobil dobrú prácu, ale podľa mňa mal stáť vpredu, aby videl na ľudí.

Aký obraz vyslalo to, čo sa stalo, do zahraničia? Kritici hovoria, že zábery z atentátu obleteli celý svet a zahraničné delegácie nám teraz nebudú veriť a budú si chcieť zabezpečiť ochranu politických činiteľov sami. Myslíte si, že to je reálny scenár?

Ochrana v prípade zahraničných návštev sa vždy takzvane dabluje. To znamená, že keď k vám prídu napríklad Nemci, tak vždy budete chrániť vy, ale aj Nemci, čiže tam bude dvakrát taká ochranka. Zodpovední ste za to vy ako usporiadateľská krajina, ale vždy tam je aj vlastná ochrana. Pravda je, že po tomto útoku budú chcieť mať zahraničné návštevy ochranu oveľa početnejšiu.

Na druhej strane, po tom, čo sa stalo, to teraz u vás začne fungovať. Výcvik, ako aj ochranka v teréne budú pracovať úplne inak. Vaši predstavitelia budú robiť veci tak, ako sa majú, všetci budú nosiť vesty, budú sa používať pancierované autá a tak ďalej.

My vždy hovoríme, že – povedané ľudsky – do prvého maléru sa nič nerieši a keď sa niečo stane, tak sa zrazu začne všetko riešiť a veci sa začnú robiť správne. Takže áno, zahraničné delegácie vám nebudú teraz až tak veriť, ale pre vás to znamená, že to začnete brať úplne inak, inak cvičiť, inak sa pripravovať, možno zmeníte taktiku, pridáte osoby do ochranky, začnete pracovať na analytike.

Vždy sa niečo musí stať, aby sa začalo makať. Ak si spomínate na nášho Václava Klausa na moste, tak tam to bola úplná hanba. Vaši aspoň niečo urobili, nejako zareagovali, ale u nás sa ochranka len pozerala a nič neurobila.

V prípade Václava Klausa boli ochrankári aj trestne stíhaní. Aká by mala byť reakcia na postup ochranky premiéra Fica?

K trestnému stíhaniu sa mi ťažko vyjadruje, pretože neviem, aká je vaša legislatíva v tejto oblasti. Ale ja by som ich prepustil. V Iraku to bolo tak, že pokiaľ by sme prišli o klienta, tak bezpečnostná firma príde o zákazku a už nikdy nebude toho klienta chrániť. To znamená, že sa tu dá pochopiť, že po vyhodnotení celej situácie by sa malo povedať, nájdite si inú prácu, klienti vám už neveria. Asi by som dokázal pochopiť, že tí ľudia si podajú žiadosť o prepustenie a odídu sami. Povedia, že sklamali, neodviedli svoju prácu stopercentne, ich klient takmer umrel, a preto chcú odísť. Myslím, že to by každý pochopil.

A čo nadriadení, teda šéf útvaru ochrany ústavných činiteľov alebo minister vnútra?

Najprv by som si zistil, či ochranka cvičí, či cvičí dostatočne, či je v nej dosť ľudí. Môže sa totiž stať, že v ochranke je len jeden tím, a preto nie je dostatočný čas na to, aby sa rotovalo, teda, aby jeden tím bol von a druhý na výcviku.

Preskúmal by som, či to bola systémová chyba, alebo zlyhanie jednotlivca. Ak výcviky neprebiehali tak, ako mali, vedenie nezabezpečilo materiál, analytiku, nezabezpečilo dostatočné plánovanie akcií, skrátka, ak je to chyba vedenia, tak by malo vedenie odstúpiť.

Otázka je, či niečo podcenili tí, ktorí sú v teréne, ale inak sú veci nastavené správne, alebo to je tým, že sa veci flákajú dlhodobo, potom je to na vedení.

Zdeněk Charvát

je český bezpečnostný expert s viac ako dvadsaťročnou skúsenosťou v oblasti bezpečnosti, výcviku streľby a taktiky. Je majiteľom firmy Hard Task, ktorá sa zameriava na tréning príslušníkov ozbrojených zložiek a bezpečnostných služieb. V minulosti pôsobil ako kontraktor v Iraku a Afganistane, ale aj ako inštruktor strelecko-taktickej prípravy Polície Českej republiky. Venuje sa aj výcviku členov špeciálnych jednotiek ozbrojených síl a ochranných tímov predstaviteľov Spojených arabských emirátov.