Predaj ľudských orgánov je nelegálny a na samotnú myšlienku sa pozerá ako na bláznovstvo. V prípade predaja niektorých telesných tekutín, vajíčok a ďalších obnovujúcich sa biologických materiálov, je situácia iná. Väčšinou sa oficiálne nehovorí o „predaji“ a „cene“, ale o „kompenzácii nákladov“ so žmurknutím: všetci si rozumieme, ale hrajme túto hru spolu.
Najbežnejšou komoditou je krvná plazma. Odber je jednoduchý, s minimálnymi rizikami a plazma sa veľmi rýchlo obnovuje, takže darca môže prísť aj niekoľkokrát za mesiac. V nemenovanom centre hneď za slovenskými hranicami je možné darovať plazmu 50-krát do roka s kompenzáciou 35 eur.
Vo výsledku to dáva pre mnohých pomerne zaujímavú sumu, ktorá má charakter pravidelného zárobku. Na sociálny efekt darovania plazmy v americkom kontexte sa preto v štúdii s názvom „Blood money“ pozreli ekonómovia John Dooley z Washington University a Emily Gallagher z University of Colorado.