Ladislav Kudrna: Komunisti boli vždy pripravení vrátiť sa k brutálnym praktikám

Historik Ladislav Kudrna pracuje v českom Ústave pre štúdium totalitných režimov takmer od jeho vzniku. Posledné dva roky je jeho riaditeľom a snaží sa napraviť reputáciu vedeckého ústavu, ktorý sa zviditeľnil najmä verejnými hádkami svojich zamestnancov o ideologicky vhodnú interpretáciu normalizačnej histórie.

Je už za vami ten čas, keď ÚSTR (Ústav totalitných režimov) plnil stránky novín nezhodami svojich vedeckých pracovníkov?

Skôr by som to definoval tak, že existujú skupiny historikov a historičiek, ktorí presadzujú iný pohľad na minulosť. A toto napätie pravdepodobne vrcholilo po mojom nástupe do funkcie riaditeľa pred dvoma rokmi. Ale tak je to vždy, keď nastúpi nový šéf a formuje sa jeho tím. Väčšina tých, ktorí tu neboli spokojní, odišla sama. Tým sa situácia značne stabilizovala.

Pomohlo vám zriadenie Múzea pamäti 20. storočia? Pretože niektorí výskumníci odišli tam.

Vznik múzea bol dôsledkom toho, že ÚSTR sa pred rokmi stal skôr detašovaným pracoviskom Filozofickej fakulty Univerzity Michala Pullmanna ako pracoviskom, kde sa skúmali totalitné režimy. V tom čase sa v ÚSTR kládol dôraz na revizionizmus a ľavicové poňatie dejín. S trochou zveličenia teda Múzeum pamäti 20. storočia vzniklo ako útočisko pre ľudí, ktorí za predchádzajúceho vedenia nevydržali a vytvorili vlastne „malý ÚSTR“.

Slovné spojenie „ľavicové poňatie dejín“ sme začali používať v súvislosti s historikmi, ako je spomínaný Michal Pullmann, bývalý dekan Filozofickej fakulty UK. Je to však skutočne adekvátny termín? Existuje vôbec pravicové poňatie dejín?