Čo hovoria diskusie o budúcom pápežovi. František II. to vraj nebude

V katolíckom prostredí v posledných týždňoch zarezonovali dva silné texty o tom, čo možno očakávať, až sa skončí éra pápeža Františka. Prvý je obsiahla analýza uverejnená v britskom UnHerd, autorom je Damian Thompson, bystrý analytik a zároveň výrazný kritik pápeža Františka, ktorý píše o tom, podľa čoho budú kardináli vyberať nového pápeža. Druhý je text od Rossa Douthata, katolíckeho konvertitu a rešpektovaného komentátora New York Times, ktorý Thompsona dopĺňa svojimi pozorovaniami z USA, ktoré sa však dajú vztiahnuť na širší západný svet.

Obaja autori sa zhodujú, že éra pápeža Františka sa pravdepodobne skončí spolu s ním. Teda, že kardináli na najbližšom konkláve nebudú hľadať Františka II. Na druhej strane však nepredpokladajú, že budúci pápež bude konzervatívec, ktorý by bol výrazným opakom Františka. Skôr sa zdá, že to bude niečo medzi tým.

Za hlavný dôvod, prečo si obaja myslia, že sa Františkova éra skončí spolu s ním, považujú to, že sa mu nepodarilo naplniť očakávania, s ktorými bol zvolený.

Fiducia supplicans

Douthat na to vidí dva dôvody. Prvý je, že tak v kostolných laviciach, ako ani v širšom spoločensko-náboženskom zmysle, sa neobjavilo niečo, čo by sme mohli nazvať "Františkov efekt“. Teda „žiadny veľký návrat odpadnutých alebo nespokojných katolíkov, žiadna revitalizácia katolíckych inštitúcií, žiadna vlna Františkom inšpirovaných povolaní do kňazského a rehoľného života.“ Práve o takomto efekte sa v úvode pontifikátu hovorilo, autori teda pripomenuli niečo, čo najviac používali pápežovi priaznivci v cirkvi aj médiách.