Otvorený list Johannovi Wolfgangovi Goethemu. O tabu a Cintulovi a spol.

Nechcem spájať nespojiteľné, ale kým pre vás provokácia a porušenie tabu bolo pravdepodobne výzvou, dnes žijeme v dobe, kedy rušenie tabu vo všetkom a všade už ani nevyvolá pozornosť. Ak dnes nejaké tabu náhodou ešte existuje, tak je to len výzva na jeho zrušenie. A to nie je dobre.

Veľavážený majstre,

keď ste presne pred 250 rokmi porušili tabu a hlavný hrdina vašej knihy Utrpenie mladého Werthera spáchal z nešťastnej, extrémne intenzívnej romantickej lásky samovraždu, rozliala sa po celej Európe vlna samovrážd. Išlo o mladíkov v pubertálnom a postpubertálnom veku, prevažne zo šľachtických, respektíve z dobre situovaných rodín. Miera samovrážd týchto chlapcov, ktorým z dobového hľadiska nič nechýbalo, bola taká intenzívna, že vy sám ste ako motto druhého vydania uviedli: „Buď muž a nenasleduj ma.“ Aj napriek tomu vašu knihu v mnohých krajinách prohibovali. Dnes je však v zoznamoch povinnej literatúry a pokiaľ viem, po jej prečítaní už nešťastne zamilovaní mladíci samovraždy nepáchajú. Našťastie.

Na Slovensku dnes zažívame situáciu, keď pred cca dvomi týždňami nabudený muž vysokého veku porušil iné tabu, doteraz u nás rešpektované. A to, že spory a odlišné názory sa neriešia zabíjaním. On kvôli sporom a odlišným názorom zabíjal, aj keď našťastie nezabil. Po prelomení tohto tabu sa stalo, že ďalší dvaja nabudení muži sa rozhodli kvôli sporom a odlišným názorom zabíjať, ako zbraň použili auto. Narazili do skupinky ľudí s úmyslom zabíjať. Tabu padlo, šialená realita je tu a ja sa len modlím, aby vlna vyvolaná prelomením tabu, odznela už dnes.