Opustené mláďatá netreba hneď zachraňovať, môže to dopadnúť zle

Mesto Vysoké Tatry je špecifické aj tým, že i divo žijúce zvieratá žijú v blízkosti ľudských obydlí, a tak sa tu možno častejšie stretnúť aj s mláďatami priamo v intravilánoch tatranských osád. Zver prichádza do tatranských osád predovšetkým z dôvodu, že sa v týchto miestach cíti bezpečne.

Možno sa tu stretnúť hlavne s jeleňou a srnčou zverou. Zvieratá vedia, že ju tu neohrozujú predátori a nachádzajú tu dostatok chutnej potravy na trávnikoch, ktoré sú pravidelne udržiavané, informujú ochranári zo Správy Tatranského národného parku.

Prvým pravidlom, na ktoré ochranári upozorňujú je, že takéto zvieratá netreba kŕmiť. A už vôbec ich netreba kŕmiť chlebom či inými zásobami z batoha. Zvieratá nie sú hladné. Udržiavané trávniky im poskytujú dostatočný zdroj potravy. Ľudská strava zvieratám neprospieva, nevedia ju stráviť a môže im spôsobiť ťažkosti.

K nájdeným mláďatám sa netreba približovať a ani sa ich dotýkať, upozorňujú ochranári. Samica má svoje mláďa len odložené. Má ho na dohľad, cíti jeho pach a presne vie, kde sa nachádza. Ak zviera vyplašíme, vystavujeme ho stresu a medzi kŕmením mláďat môže vzniknúť časová medzera, ktorá môže uškodiť nielen matke, ale aj mláďaťu.

Jelenice, ktoré majú mladé, môžu byť agresívnejšie, pretože prirodzene chránia svoje mláďa. Akýkoľvek ľudský zásah do správania zvierat im spôsobuje stres a môže vyústiť aj do smrti zvieraťa, informujú ochranári. V neposlednom rade, reakciu divo žijúceho zvieraťa nemožno na sto percent predvídať. Jelenica brániaca si svoje mláďa môže na človeka aj zaútočiť.

Podobne je to aj s divo žijúcimi operencami. Ochranári sa nezriedka stretávajú s prípadmi, keď im ľudia nahlásia, prípadne aj donesú „opustené“ mláďa. Podobný prípad minulý týždeň riešili ochranári zo Správy Pieninského národného parku. Tímu v Starej Ľubovni nedávno doniesli „opustené“ mláďa výra skalného.

Ochranári upozorňujú, že pre viaceré druhy vtákov je bežné, že mláďatá opúšťajú hniezdo ešte predtým, než vedia dobre lietať. Tieto mláďatá posedávajú na konároch alebo na zemi, kde ich rodičia dokrmujú. Niektorí ľudia sa ich snažia zachrániť tak, že ich vezmú domov, prípadne odnesú ochranárom.

Takto sa môže stať, že mláďa zahynie následkom neodbornej manipulácie, nevhodnej stravy, dehydratácie či stresu. Ak sa takéto mláďa nachádza niekde na chodníku alebo ceste, je možné mláďa premiestniť na bezpečnejšie miesto v najbližšom okolí. Vhodný je konár stromu alebo ker. Rodičia si ho tu nájdu a budú ho dokrmovať ďalej, kým nebude schopné lietať.

V prípade, ak ide o očividne zranené alebo choré zviera, treba sa obrátiť na odborníkov. Najlepšie je nález ohlásiť na linku 112, kde majú k dispozícii kontakty na príslušné správy národných parkov, chránených krajinných oblastí či Štátnu ochranu prírody.

Ohlásiť to možno aj priamo na správu konkrétneho chráneného územia. Na stránkach jednotlivých národných parkov možno nájsť informácie, ako postupovať v prípade nálezu mláďaťa, prípadne zraneného živočícha.