Politici bohatých krajín si zvykli utrácať. Následky ešte len ponesieme, aj na Slovensku

Nie je to len prípad Slovenska. Vlády naprieč bohatými krajinami si od pandemických čias zvykli žiť na vysokej nohe. A na sekeru. Doposiaľ to až tak neprekážalo. Rastúci balík dlhu totiž zhltla inflácia v kombinácii s hospodárskym rastom. V nasledujúcich rokoch sa situácia zmení. A značný počet krajín bude s veľkou pravdepodobnosťou čeliť zhoršujúcim sa číslam. Slovensko nie je výnimkou.

Ešte pred desiatimi rokmi sa vo veľkej časti vyspelých krajín natvrdo uťahovali opasky.

Hypotekárna bublina v USA, ktorá naplno vybuchla v rokoch 2007 a 2008, dostala banky do obrovských problémov. Tie následne začali krachovať. Najprv v zámorí, no kríza sa rýchlo preniesla aj do európskych končín. V štátoch ako Írsko, Island či Cyprus vlády hodili bankám pomocné lano, čo natoľko zaťažilo ich rozpočty, že štáty bolo treba zachraňovať pred bankrotom.

Tak sa v Európe začala dlhová kríza. Tú v ďalších krajinách podporili dlhodobo vysoké deficity. Hoci o Grécku, kde bola kríza najvypuklejšia, sa aj dnes hovorí najviac, EÚ a medzinárodné inštitúcie museli sanovať aj Maďarsko, Rumunsko či Portugalsko. A aj Taliansko balansovalo na veľmi tenkej hrane.

Potreba ozdravovať verejné financie a vracať sa k rozpočtovej zodpovednosti sa tak niesla významnou časťou predchádzajúcej dekády. Pandémia však mnohé zmenila, keďže bezprecedentná krízová situácia si vyžiadala prudké pumpovanie štátnych peňazí do prepadajúceho sa hospodárstva.

Dnes je situácia iná, ale zadlžovanie pokračuje

Vládni politici naprieč bohatými západnými krajinami si však po pandémii na hlboký mešec zvykli. A výrazné deficity udržiavajú aj v čase, keď sa kondícia hospodárstiev zlepšuje a čísla sú zelené.

Niet lepšieho príkladu než Spojené štáty. Bidenova administratíva vlani zaknihovala deficit na úrovni 1,7 bilióna dolárov, respektíve zhruba 6,3 percenta amerického HDP. Na podobnej, možno ešte vyššej úrovni, by mal podľa magazínu Economist skončiť aj v aktuálnom roku.

A to napriek tomu, že americké hospodárstvo je z pandemickej krízy vonku a tá energetická ho, na rozdiel od Európy, nezasiahla. Tamojšia ekonomika rastie pomerne slušným tempom. Economist konštatuje, že takáto úroveň deficitu je tam mimo recesie a vojny nevídaná.

Zámorská veľmoc však nie je osamoteným príkladom. Vysoké schodky verejných financií vlani zaknihovali vlády viacerých európskych krajín. Spomenúť možno Taliansko (7,4 percenta HDP), Maďarsko (6,7 percenta), Rumunsko (6,6 percenta), Francúzsko (5,5 percenta) či Poľsko (5,1 percenta). Výnimkou nie je ani Slovensko, kde vláda vlani gazdovalo so schodkom 4,9 percenta HDP.

Economist, ktorý analyzoval údaje z 35 bohatých krajín, konštatuje, že zatiaľ čo v rokoch 2017 až 2019 vykazovala mediánová krajina rozpočtový prebytok, vlani mala rozpočtový deficit takmer 2,5 percenta HDP. A podľa magazínu sa zvýšili aj miery takzvaných primárnych deficitov (bez úrokových platieb) a štrukturálnych deficitov (očistených o výkyvy hospodárskeho cyklu).

Mohlo by vás zaujímať

EkonomikaZo šetrenia sa stáva utrácanie. Nové dáta vrhli na konsolidačný plán vlády negatívne svetlo

Problémom do ďalších rokov je najmä to, že politici rátajú s tým, že výdavky vysoko prevýšia príjmy aj dobudúcna. Vidno to na príklade Slovenska, ktoré tento rok plánuje deficit na úrovni 5,9 percenta (vláda síce deklarovala polpercentné šetrenie, no rozpočet na tento rok kalkulovala na základe rozpočtu na rok 2023, ktorý rátal s deficitom na úrovni 6,5 percenta, pričom realita bola pozitívnejšia, keď Štatistický úrad v apríli revidoval skutočný údaj za rok 2023 na 4,9 percenta HDP). A pod hranicu 5 percent HDP sa Slovensko zrejme nedostane ani v nasledujúcom roku.

Päť percent HDP by mali tento rok prekročiť aj Američania, Maďari, Francúzi, Rumuni či Poliaci. A niekoľko ďalších krajín túto hranicu nepreliezlo iba tesne.

Dlh sa už zvyšuje, no kľúčový ukazovateľ sa ešte len zhorší