Médiá: Pápež František tvrdo odmietol prítomnosť homosexuálov v seminároch

Stretnutie  v starej vatikánskej synodálnej sieni trvalo približne jeden a pol hodinu. Ide o udalosť, ktorá sa koná dvakrát ročne a biskupi majú možnosť adresovať na pápeža priame otázky. Ako informovali talianske médiá,  jeden z prítomných biskupov sa Františka opýtal, čo má robiť, ak na dvere seminára klope homosexuál, ktorý sa k svojej orientácii otvorene hlási.

„Pápež odpovedal rozhodne negatívne, pričom zdôraznil, že rešpekt patrí každému človeku bez ohľadu na jeho sexuálnu orientáciu,“ píše jezuitský magazín America, ktorému túto informáciu potvrdil zdroj, ktorý si neželal byť menovaný. Informácie mu údajne poskytli traja prítomní talianski biskupi.

Podľa La Repubblica František povedal, že je potrebné „zabrániť riziku, že gej, ktorý sa rozhodne pre kňazstvo, môže neskôr žiť dvojitým životom – pokračovať v praktizovaní homosexuality a zároveň trpieť z pretvárky“.

„V seminároch je príliš veľa frociaggine,“ prekvapil pápež

Vzhľadom na doterajšie pápežove vyjadrenia, ktoré sa k LGBT komunite skôr prikláňali, František svojimi poslednými slovami mnohých prekvapil. Známy je najmä jeho výrok: „Kto som, aby som súdil?“, ktorý vyhlásil František pri ceste lietadlom späť zo Svetových dní mládeže v Rio de Janeiro v roku 2013, pričom reagoval na otázku o „gej lobFy“ [nátlak priaznivcov LGBT agendy].

Hlavné talianske denníky teraz však citovali diametrálne odlišný výrok, ktorý mal zaznieť na stretnutí s biskupmi. Za zatvorenými dverami mal pápež povedať, že „ v seminároch je príliš veľa frociaggine“.

František, ktorého rodným jazykom je španielčina, nie taliančina a ktorý v rozhovore často používa hovorový jazyk, prekvapil biskupov použitím talianskeho slova „frociaggine“, čo je hanlivý výraz, ktorý by sa dal voľne preložiť ako „teploš“. Nie je jasné, či si bol pápež vedomý urážlivého charakteru slova.

Pápež František sa neskôr za použitie tohto výrazu ospravedlnil. Hovorca Vatikánu Matteo Bruni v utorok zverejnil vyhlásenie, v ktorom reagoval na mediálnu búrku v súvislosti s vyjadrením hlavy katolíckej cirkvi. Bruni uviedol, že František si je vedomý mediálnych správ a pripomenul, že pápež, ktorého charakteristickým znakom je neodmietanie katolíkov z LGBTQ+ komunity, dlhodobo hlása, že v katolíckej cirkvi je „miesto pre každého“.

Voči otázkam biskupov k prítomnosti homosexuálov v seminári pápež František zaujal postoj svojho predchodcu Benedikta XVI. a poukázal na oficiálne stanovisko Vatikánu od roku 2005.

Biskupi chceli zmenu pravidiel

Kongregácia pre katolícku výchovu vtedy so súhlasom pápeža Benedikta XVI. vydala k tejto otázke dokument s názvom: „Inštrukcia o kritériách na rozlišovanie povolaní vo vzťahu k osobám s homosexuálnymi sklonmi z hľadiska ich prijatia do seminára a do posvätného rádu.“ Ten neskôr v roku 2016 schválil sám pápež František.

„Cirkev, hoci hlboko rešpektuje dotknuté osoby, nemôže priznať seminár alebo k posvätným stavom tých, ktorí praktizujú homosexualitu, prejavujú hlboko zakorenené homosexuálne sklony alebo podporujú takzvanú „kultúru homosexuálov“,“ píše sa v dokumente.

Talianski biskupi o otázke zlučiteľnosti homosexuality a kňazstva diskutovali minulý rok v novembri na stretnutí v Assisi, kde tunajšia biskupská konferencia schválila dokument s názvom Ratio Formationis Sacerdotalis. Ten mal upraviť prijímanie kandidátov do talianskych seminárov.

Zmenu mal priniesť dodatok, ktorý uznáva rozdiel medzi jednoduchou homosexuálnou orientáciou a „hlboko zakorenenými tendenciami“. Dokument zatiaľ nebol schválený Svätou stolicou a po posledných pápežových vyjadreniach nie je isté, či bude.

Sipe proti homosexuálom v seminároch

„Homosexuáli by nemali byť prijímaní do seminára,“ povedal v rozhovore so známym katolíckym publicistom Rodom Dreherom Richard Sipe, sociológ a katolícky kňaz, ktorý bol svojho času svedkom v desiatkach prípadov sexuálneho zneužívania detí kňazmi a je považovaný za odborníka na sexuálne správanie duchovenstva.

Sipeho názor podľa Drehera nebol teologický, ale sociologický. „Povedal, že sa vytvorili skupiny homosexuálov, ktoré sa nielen navzájom chránili – väčšina takýchto kňazov mala sex a mala ho veľa – ale chránili aj menšinu takýchto duchovných, ktorí obťažovali maloletých,“ napísal Dreher.

Dreher ďalej uvádza, že tieto skupiny mali dosádzať svojich vlastných mužov na kľúčové pozície, a to najmä do vedenia seminárov, s cieľom nepustiť von žiadneho seminaristu, ktorého vyhodnotili ako potenciálnu hrozbu pre ich postavenie.

„Chápem, že mnohé z toho sa za posledné dve desaťročia vyčistilo. Dúfam, že áno. Ide o to, že aj taký progresívny človek ako Sipe tu pochopil problém. Možno je taký aj František,“ dodal Dreher.