Vo Vatikáne sa diskutuje o mieri medzi Ruskom a Amerikou. Účastný bol aj Ján Figeľ

Mala na to vplyv aj vaša nedávna práca osobitného vyslanca pre podporu slobody náboženstva mimo EÚ, napríklad vaše kontakty na ruských patriarchov? 

Určite, pretože tá úloha bola prelomová, veľmi citlivá a dobre prijatá v medzinárodnom prostredí. Bol som prvým a aktívnym vyslancom EÚ pre túto agendu. Menovanie v máji 2016 oznámil predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker a predseda Európskeho parlamentu Martin Schulz práve vo Vatikáne. Bola to reakcia na migračnú krízu v Európe a agenda časovo súvisela s vypuknutím vojny s ISIS na Blízkom východe. Na jednej strane toto militantné hnutie zneužívalo veľké náboženstvo – islam.

Na strane druhej to znamenalo kruté, až genocídne prenasledovanie náboženských a etnických menšín v Iraku a Sýrii. Za štyri roky som navštívil mnohé štáty vrátane USA a Ruska, vystupoval som za EÚ na veľkých a významných podujatiach. Prispel som k záchrane životov a slobody vyše 20 osôb v Pakistane, Sudáne, Iráne a na Kube. Dodnes ma vo svete pozývajú na podujatia týkajúce sa náboženskej slobody pre všetkých. Náboženská sloboda je záležitosť života a smrti pre takmer 300 miliónov ľudí vo svete. A je hlboko a silne spojená s dôstojnosťou človeka

Aká je presne vaša rola pri týchto rokovaniach? Ide o manažment a moderovanie diskusie, alebo do nej aj aktívne vstupujete?

Mojou úlohou bola príprava celej koncepcie rokovaní, ich zameranie, teda vízia kvalitatívne nových vzťahov a následne sondáž v hlavných inštitúciách a centrách moci o prijateľnosti tejto iniciatívy. Nie som v tomto úsilí izolovaný, ale spolupracujem s expertami z rôznych oblastí a štátov na formulovaní návrhov. Na rokovaní 13. apríla som bol predsedajúcim na seminári o témach záujmov a výziev pre obe strany. V podstate to znamená moderovanie diskusie a formulovanie záverov.

Vatikán má dlhodobú tradíciu zmierovateľa pri vojenských konfliktoch a široké diplomatické skúsenosti v tejto oblasti, ktoré sú však diskrétne. Aj z tohto dôvodu zrejme pápež volil od začiatku pri hodnotení vojny diplomatickejší slovník ako západní lídri, hoci bol za to kritizovaný, no mohlo by to oslabiť jeho prípadné vyjednávacie snahy. Čo nám však môžete prezradiť z procesu, ako tieto zmierovacie misie vo Vatikáne prebiehajú?

Náboženstvo zohráva v dejinách národov a rozvoji medzinárodných vzťahov stále veľmi dôležitú úlohu. Vatikán má dvetisícročné dejiny plné skúseností. Jeho úsilie pre mier je kontinuálne. A často sa ukázalo v niektorých konfliktoch ako rozhodujúce. Poviem to takto: jednostranné kroky či iniciatívy riešenia doteraz nepriniesli. Rovnako dopadne aj očakávaná konferencia vo Švajčiarsku. Vatikán sa na nej zúčastní, ale zároveň podporuje a hľadá cesty k dialógu a pozitívnej zmene vzťahov vo svete.

Na akej úrovni sú zástupcovia znepriatelených strán, ktoré sa na vatikánskych rokovaniach zúčastňujú?

Ide o relevantných zástupcov, ktorí majú politickú dôveru, ale zúčastňujú sa ako súkromné osoby na dialógu v náboženskom, etablovanom prostredí Vatikánu. Súčasťou programu bol aj veľký koncert v jednom z chrámov v Ríme. Vystúpili na ňom poprední umelci zo štátov, ktoré zažívajú konflikty. Umelci prišli z Arménska, Azerbajdžanu, Palestíny, Izraela, Ruska, Ukrajiny, Egypta a USA. Umenie a krása nás pozýva k ľudskosti a spoločenstvu.

Smerujú tieto rokovania k nejakým záverom, ktoré by umožnili nájsť východisko z vojny pre obe strany?

Cieľom je v dialógu hľadať a definovať cestu ku kvalitatívnej zmene vzťahov – od konfrontácie k spolupráci. Jej vyjadrením majú byť konkrétne projekty, ktoré vyjadrujú spoločný záujem, sú vzájomne výhodné a otvorené pre účasť ďalších krajín. Víziou je hľadanie stability a bezpečnosti od Anchorage na Aljaške cez Európu a strednú Áziu až po Vladivostok na Kamčatke. Logicky, takýto cieľ zahŕňa a predpokladá zastavenie vojny na Ukrajine.

Obe strany konfliktu sa navzájom podozrievajú, že nemajú skutočný záujem na mierových rokovaniach. Mali ste zo zástupcov pri rokovaniach pocit, že sa naozaj snažia nájsť východisko?

Obe strany si uvedomujú záťaž a dôsledky pokračujúcej konfrontácie. Za dobrý znak považujem fakt, že sa stretnutie vôbec uskutočnilo, že sa konalo s dôverou Vatikánu, že je záujem o pokračovanie v dialógu a že ten je zameraný na praktické riešenia. Aj Schumanov bezprecedentný plán pre mier v Európe ponúkal praktickú solidaritu pre predtým znepriatelené Francúzsko a Nemecko a pre ďalšie štáty.

Analytici upozorňujú, že posledné obdobie spôsobilo popretŕhanie väzieb medzi Ruskom a USA. Aký máte dojem z vašich rokovaní v tomto smere? Darí sa obnovovať tieto komunikačné linky?

Analytici potvrdzujú faktickú realitu. No vojna je ničivá pre Ukrajinu a škodí všetkým, okrem zbrojoviek. Rastie sila iných centier, EÚ má na prahu svojich dverí dva veľké vojnové konflikty. Rastú hlasy a vôľa hľadať pozitívnu zmenu. Mier je potrebný a je možný. Ale úsilie o mier musí prevýšiť vojnové sily deštrukcie.

O rokovaniach ste informovali aj vicepremiéra Roberta Kaliňáka.

Áno, pretože zastupuje a informuje premiéra v tomto období. Doručil som mu aj osobný videopozdrav zranenému premiérovi od štátneho sekretára Vatikánu kardinála Pietra Parolina so želaním skorého a plného uzdravenia.

Ján Figeľ s Pietrom Parolinom. Foto: archív autora

Jedno z veľkých rizík tohto eskalujúceho konfliktu je aj to, že lídri kľúčových veľmocí sa spolu nerozprávajú, pričom už samotné pokusy o komunikáciu sú označované ako zahrávanie sa s ruským „fašizmom“, čo sa vraj nesmie. V minulosti to bolo inak, pamätná je osobná komunikácia medzi J. F. Kennedym a Nikitom Chruščovom pred a počas Kubánskej krízy, ktorá mala nemalý podiel na tom, že sa riziko globálneho konfliktu podarilo zažehnať. Znamená to, že Vatikán sa dnes nebojí nadviazať na klasickú diplomaciu, ktorá je dnes často démonizovaná?

Pripomínam, že dve hlavné postavy Kubánskej krízy – Kennedyho a Chruščova – veľmi ovplyvnili aktivity a postoje vtedajšieho pápeža mieru – sv. Jána XXIII. Jeho úsilie má dodnes pokračovateľov a prinieslo mier nielen pri konfrontácii počas Kubánskej krízy. Komunistické režimy citovali i zneužívali jeho encykliku Pacem in terris (O pokoji na Zemi).

Podobné mierové výsledky mal pontifikát sv. Jána Pavla II., keď za ním chodieval nielen Ronald Reagan, prezident USA, ale aj Michail Gorbačov, prezident ZSSR a generálny tajomník ÚV KSSZ. Vatikán sa nebojí, ale posolstvá a postoje pápeža Františka sú často mediálne dezinterpretované, ba býva atakovaný za úprimné úsilie o mier a bratstvo medzi ľuďmi a národmi. Mnohí za ním chodia, fotia sa s ním, ale jeho posolstvá v politickom pôsobení nerešpektujú.

Keď sa aktuálne niekto pokúša o mierové aktivity, čelí riziku, že bude odsúdený ako Putinov užitočný služobník, a to bez ohľadu na to, akokoľvek nezávislé a úprimné sú jeho snahy. Príkladom je samotný pápež František, ktorému sa dostalo podobných prívlastkov. Neobávate sa, že ak rokovania nevyjdú, môžete byť obeťou podobných atakov?  

Ako prvý osobitný vyslanec EÚ pre náboženskú slobodu som roky žil v hľadáčiku militantných, fundamentalistických skupín a sietí. Prestal som informovať o svojich cestách a stretnutiach vopred, aby som nezvyšoval riziká sebe, rodine a ani druhým. Bez odvahy, vytrvalosti a profesionálneho nasadenia spolu s podobne zmýšľajúcimi by som však nezachránil nikoho. Vyše 20 zachránených osudov je nielen pre mňa odpoveďou a satisfakciou. V prípade vojny v susedstve ide o tisíce nevinných životov, ktoré treba uchrániť. Bez odvahy, vytrvalosti a služby spoločnému dobru to nepôjde v Európe k lepšiemu. Pokoj je ovocím spravodlivosti. Preto sa národná, európska i svetová politika musí usilovať o viac účinnej, reálnej spravodlivosti. Treba menej myslieť na lídrov a viac pamätať na strádajúcich a trpiacich ľudí. Silná Európa, to je predovšetkým spravodlivá Európa. Slovensko má v nej svoje dôležité poslanie a centrálne  miesto. Aj preto sa naďalej angažujem.