Ferdo Mravec obsadil Danubianu. Výstava Sekoru je pripomenutím diela jedinečného umelca

Tvorca hrdinu z ríše chrobákov, autor karikatúr, vtipov a veršov, maliar olejov, bol aj športovým redaktorom, ktorý do Československa priniesol rugby. Kresby českého Disneyho sú svieže, objavné, veselé a nadčasové aj dnes. Hoci postavička najslávnejšieho mravca sveta slávi slovenskou výstavou 90. narodeniny.

Ondřej Sekora (1899 až 1967) patrí medzi významné osobnosti československej kultúry 20. storočia a všetci ho dodnes poznajú predovšetkým vďaka jeho nesmrteľným knižkám pre deti.

Rozsah Sekorových tvorivých aktivít však prekračuje hranice detskej literatúry. Pôsobí zaujímavo aj stodvadsaťpäť rokov od jeho narodenia. Sekora začínal ako novinár v Lidových novinách. Do denníka prispieval športovými reportážami, karikatúrami, kresleným humorom, obrázkovými seriálmi aj ilustráciami textov iných autorov.

Ľudia jeho prácu vnímali skoro ako zjavenie. Bol totiž jedinečný, nápaditý a od počiatku veľmi vtipný. Vrúcny vzťah k športu ho priviedol až k úlohe lyžiarskeho inštruktora v Alpách. Vďaka nemu sa stal aj propagátorom rugby v Československu. Láska k výtvarnému umeniu ho zasa nasmerovala k súkromnej maliarskej tvorbe.

Oleje sú zjavne inšpirované dielom francúzskeho výtvarníka Henriho Rousseaua. Na svoju kariéru maliara sa pozorne pripravoval. V rokoch 1929 až 1931 súkromne študoval kreslenie a maľbu u profesora Arnošta Hofbauera. Inšpiroval sa Mikolášom Alešom, Wilhelmom Buschom, Pietrom Brueghelom, Henrim Rousseauom a aj Disneyho Mickey Mousom.

Bol to práve celoživotný záujem o prírodu, ktorý Sekoru podnietil k vytvoreniu Ferda Mravca a mnohých ďalších zvieracích hrdinov (no umelec si roky tvoril aj vlastné zbierky hmyzu). Jeho záľuba v obrazovom rozprávaní zapríčinila, že sa dnes vníma ako jedna zo zakladateľských osobností českého komiksu.

Úspech knižiek s Ferdom Mravcom mu otvoril dvere pre spoluprácu s divadlom, rozhlasom, filmom a neskôr aj televíziou. Tam si mohol vyskúšať pozície scénografa, kostýmového výtvarníka alebo scenáristu.

Ako zamestnanec Štátneho nakladateľstva detskej knihy mal po druhej svetovej vojne niekoľko rokov možnosť ovplyvňovať podobu publikácií pre najmenších čitateľov z pozície redaktora.

S kreslením na prvý pohľad jednoduchého chrobáka to však bolo zložité. Genézu kresleného humanoida z mravca lesného opísal ako ťažkú prácu.

„Vedel som, že to bude mravec, ale nerátal som s tým, ako zle sa mi bude kresliť. V trojuholníkovom tvare hlavy nebolo na tvár a oči veľa miesta. No práve tvár hlavného hrdinu musela žiariť a uviesť obrázok. Rozhodol som sa preto pre veľký biely priestor pre ústa, veľké oči a guľatú hlavu,“ vysvetlil autor.

Ani trup mravca nevyzeral na papieri dobre. Zjednodušil ho tak, že pospájal tri guľôčky. Miesto šiestich nôh čo mravec má, nakreslil iba štyri a zadoček trochu zmenšil. Čiernu figúrku na záver spríjemnil červenou šatkou s čiernymi bodkami a obul do žltých topánok.

Zo stránok časopisu Pestrý týden putoval hrdinský Ferdo do Lidových novín a odtiaľ do kníh. Ferdo Mravec bol akčný kreslený hrdina. Vedel používať laso a krotiť lúčne koníky, nebál sa loviť divoké vošky aj prežiť románik s krásnou, no povrchnou Lienkou. A hlavne, nechýbal mu humor!

Ferdo Mravec hovoril pôvodne vo veršoch, až potom dostal komiksovú podobu. V roku 1936 ho knižne vydal nakladateľ Josef Hokr. Kniha Ferda Mravenec mala taký úspech, že o rok neskôr vyšla druhá – Ferda Mravenec v cizích službách a o ďalší – Ferda v mraveništi. V roku 1962 vyšli všetky tri pod spoločným názvom Knížka Ferdy Mravence.

Vlastnej knihy sa v roku 1939 dočkal aj menej šikovný kamarát Ferda Mravca – Chrobák Truhlík, ktorý „všetko vedel a všade bol“. Ľudský rozmer tohto pochybného, chválenkárskeho, chrobačieho hrdinu bol deťom a aj dospelým sympatický a označenie Chrobák Truhlík dokonca zľudovelo.

Sekorova všestrannosť však propagáciu jeho diela paradoxne zabrzdila. Jeho schopnosť spojiť veci do jedného organického celku mala za následok, že bol v každej umeleckej disciplíne vnímaný tak trošku ako votrelec.

Medzi literátmi bol píšuci výtvarník, medzi výtvarníkmi kresliaci literát a dosť podobne aj v ďalších odboroch. Výstava v Danubiane má ambíciu ukázať nielen obecne známeho Sekoru, ale aj pripomenúť i jeho polohy, ktoré sú známe skôr len špecialistom v danej oblasti. Prezentuje preto obľúbeného tvorcu v celej širokej mnohotvárnosti.

Výstava Ondřej Sekora – Známy a Neznámy je v Danubiane až do 1. 9. 2024.