Kto by chcel študovať sudcokraciu v čistej podobe, tomu minulý týždeň poskytol neuveriteľnú látku Spolkový ústavný súd Nemecka. Vo štvrtok zverejnil senzačný verdikt, ktorý nemeckej vláde jednak predpisuje klimatickú politiku približne medzi rokmi 2030 až 2050, zároveň hrozí mať nepriamy, ale trvalý vplyv na celú EÚ, doslova aj na váš životný štýl, vážení čitatelia.
O čo tu ide? Sudcovia z Karlsruhe dali čiastočne za pravdu skupine „mladých sťažovateľov“ — zhruba povedané zo subkultúry okolo štrajkov za klímu Fridays for Future a vyznávačov Grety Thunbergovej. Tí sa sťažovali, že nemecký klimatický zákon z konca roka 2019 stanovuje tempo znižovania emisií skleníkových plynov len do roku 2030. Do tej doby má podľa zákona Nemecko svoje emisie znížiť o 55 percent stavu z roku 1990. Ale v roku 2050 chce byť uhlíkovo neutrálne a cesta od 55 k nule (hoci to prísne vzaté nie je nula, ale pár percent; zvyškové emisie podľa zákonodarcov môže štát kompenzovať vysádzaním nových lesov) zákonom stanovená nie je.
Sudcovia z toho vydedukovali, že v roku 2030 nebude ešte väčšina práce na dosiahnutie uhlíkovej nuly dokončená a že s tým, ako sa bude blížiť rok 2050, bude Spolková republika musieť prijímať čoraz drastickejšie redukcie, a to čím ďalej, tým rýchlejšie (takže nové obmedzenia budú vstupovať do platnosti fakticky okamžite). A keďže tie obmedzenia budú drasticky zasahovať do základných občianskych slobôd dnešných dvadsiatnikov a tínedžerov, ktorých „zástupcovia“ sa na súde sťažujú, musí teraz spolková vláda v priebehu budúceho roka a pol zákonom určiť, ako bude od januára 2031 postupovať. Teda zásahy do základných slobôd (ktoré chráni ústava, a mal by ich preto chrániť aj Spolkový ústavný súd) rozložiť v čase, teda už v blízkej budúcnosti, čo bude klimatickú politiku opäť urýchľovať.