Skupinové znásilnenie, ako zdôrazňujú nemeckí kriminalisti rovnako ako aj niektorí „kmeti“, ktorí si pamätajú ešte nulté roky, nedajbože deväťdesiatky, býval jav taký výnimočný, že pre ne nemčina hľadala výraz. Masová imigrácia tak obohacuje slovník, ako aj policajné štatistiky. Len v Berlíne vlani ohlásili 111 prípadov znásilnenia viac ako jedným mužom, polovica páchateľov neboli rodení Nemci. Pre tých sa ujal (seba)ironický „Biodeutsch“.Nenemci znásilňovali 41-krát v bytovkách a panelákoch, 16-krát v parkoch, ale aj dvakrát v MHD, štyrikrát v reštauračných zariadeniach a raz v škole. Informáciu o národnostiach agresorov zverejnil berlínsky Senát na žiadosť poslanca AfD.Len jeho „prehnitá“ stranícka príslušnosť mu dovolila vzniesť otázku o ich pôvode, z ľavicových strán sa rozhodne nikto nepýta, odkiaľ sú, vládne politický konsenzus, že obyčajný záujem potvrdzuje xenofóbiu a rasizmus anketára. A do slušnej spoločnosti chce predsa patriť každý, zvlášť pred voľbami.
Z rovnakého dôvodu tiež berlínsky Senát vo svojej odpovedi ďalej uvádza, že nebol zaznamenaný žiadny nárast súvisiaci so „sociokultúrnym pozadím“ tých odporných ľudských nepodarkov. Iste. Ak idete von bez dáždnika, keď prší, ste „durch“ zrejme preto, že ste si medzitým vliezli k susedke do vane.
Ako sa pre Bild vyjadril napríklad expert z CDU, „každé znásilnenie je pre obeť traumatizujúce, je jedno, či to bol Nemec, alebo cudzinec“. To je určite pravda, rovnako ako že z Damasku alebo z Tripolisu si na Nemku v berlínskej krčme s kamarátmi nepočíhate.
Od januára 2015 do minulého septembra prijalo Nemecko vyše dva a pol milióna žiadostí o azyl. Dve tretiny z toho podávajú mladí muži. Podľa zverejnenej oficiálnej policajnej štatistiky – ktorá by v danom kontexte možno mohla prestať tak dôsledne používať obe rodové zámená (páchateľ/ka, násilníci/ice), ale chápem, že je to vec vkusu – cudzinecká kriminalita napríklad v prvých troch minuloročných kvartáloch vyskočila o tretinu.
Ukrajinských utečencov pred Putinom Nemecko pritom vo veľkej väčšine nezahŕňa do rovnakej skupiny žiadateľov o azyl a ťažiskom ich trestnej činnosti sú krádeže v obchodoch. Imigranti z arabských krajín (Sýria, Irak) a z Afganistanu sú v celkových počtoch sexuálnych útokov nápadne nadreprezentovaní. Sýrski imigranti tvorili napríklad v roku 2022 približne jedno percento celkovej populácie, ale figurovali v piatich percentách všetkých podozrivých zo znásilnenia, sexuálneho napadnutia a napadnutia.
Podľa spolkovej nemeckej kriminálky sexuálne napadli žiadatelia o azyl od roku 2015 osem a pol tisíca žien. Hlásený je len zlomok, azda desatina, možno by sa štatistika mohla začať používať nejakým spôsobom s týmito tieňovými číslami. Že nejde len o nemecký fenomén (ako by mohol), dokladajú dáta ďalších európskych krajín.
Podľa rakúskych údajov z roku 2017 figurovali žiadatelia o azyl v 11 percentách všetkých nahlásených prípadov sexuálneho napadnutia, hoci netvorili ani percento populácie.