Spoločnosť Deloitte, ktorá firme robila audit, v správe uviedla, že v dôsledku vojny na Ukrajine „došlo k uvaleniu viacerých hospodárskych sankcií a celkovému ochladeniu vzťahov s Ruskou federáciou“, čo môže „významne ovplyvniť budúcu činnosť spoločnosti“.
Eustream totiž ešte v rokoch 2021 až 2022 prepravil takmer 36 miliárd kubických metrov plynu. A v období predtým dosiahlo číslo hodnotu 48,2 miliardy. Od júla 2022 však prišiel výrazný prepad a spoločnosť prepravila len necelých 17 miliárd kubíkov.
To sa najviac odzrkadlilo na jej vyše pol miliardových tržbách, ktoré sa prepadli na 226 miliónov eur.
Bolí to aj štátny rozpočet
Hoci sa na prvý pohľad môže zdať, že ide o záležitosť samotnej firmy, jej prepad do straty nepriamo ovplyvňuje všetkých občanov. Eustream bol totiž dlhé roky jedným z najväčších platcov dane z príjmu. V rokoch 2020 až 2021 odviedol štátu vyše 97 miliónov eur. V ďalšom hospodárskom období zase cez 84 miliónov eur. To znamená, že bol druhým najväčším platcom dane po Slovnafte.
To je po poslednom neúspešnom období minulosťou. Do štátneho rozpočtu nepritečie za ostatný hospodársky rok ani cent. A nielen to, spoločnosti dokonca vznikla štvormiliónová uznateľná daňová strata, o ktorú si bude môcť znížiť svoje prípadné (hoci momentálne nepravdepodobné) zisky v budúcnosti.
Predseda predstavenstva spoločnosti Tomáš Mareček však napriek problémom nevidí budúcnosť až tak čierno. Eustream podľa neho „pokračoval v úspešnom plnení svojho trvalého poslania, ktorým je bezpečná, spoľahlivá a ekologická preprava energie pre cieľové trhy“.
Dodal, že spoločnosť v uplynulej dekáde uskutočnila aj dôležité investičné rozhodnutia, ktoré sa „dnes ukazujú ako veľmi správne“.
„Eustream dokázal kompletne modernizovať pôvodne jednosmerný prepravný systém na plne flexibilnú sieť, ktorá dnes umožňuje obojsmernú prepravu plynu so všetkými okolitými krajinami,“ napísal Mareček v úvodnom slove k výročnej správe.
A okrem zemného plynu pokukuje firma aj po možnosti prepravovať potrubiami stopercentný vodík, keď rozbehla projekt, ktorý dokonca získal status dôležitého projektu spoločného európskeho záujmu (IPCEI). Jeho zámerom je, aby sa prepravná infraštruktúra upravila tak, aby dokázala prepravovať aj čistý vodík.
Do štátneho rozpočtu by sa zišla každá kvapka
Nie je žiadnym tajomstvom, že slovenské verejné financie nie sú v dobrom stave. Výdavky sú bezmála o osem miliárd eur vyššie než príjmy. Na pravdivú skutočnosť, že nová vláda v aktuálnom roku reálne nezačala šetriť, ale iba urobila kozmetické úpravy, rovnako ako na extrémne vysokú rizikovú prirážku a vysoké úroky, za ktoré si musí štát požičiavať, médiá veľmi rady upozorňujú (a ešte radšej opomínajú, koho bačovanie s verejnými financiami doviedlo štát do tejto situácie).
Napriek tomu si fakt, že sa opasky budú musieť pre rastúci dlh uťahovať, uvedomujú zrejme všetci kompetentní. Financmajster Ladislav Kamenický v pondelok predstavil prvé dve konsolidačné (šetriace) opatrenia na rok 2025.
Zdanenie výrobkov obsahujúcich nikotín a aj sladených nealkoholických nápojov, sirupov či šumienok by malo v budúcom roku do rozpočtu vliať zhruba sto miliónov eur. A po vlažnom začiatku by mali prísť aj ďalšie, zrejme drsnejšie kroky. Premiér Robert Fico dokonca načrtol možnosť, že sa v blízkej dobe budú prepúšťať štátni zamestnanci.
Preto v čase, keď pre neochotu oslabiť sociálny štát (čiže neochotu znižovať výdavky) budú rôzne skupiny obyvateľstva čeliť zvýšeným daniam (čo okrem spomenutých spotrebných daní možno vidieť napríklad pri zdravotných odvodoch) a iným hrozí strata práce, môžu červené čísla jedného z najväčších platcov daní mrzieť každého Slováka o to viac.