Prepojenie Pellegriniho s Hlasom sa v hlavách ľudí len tak neprepne, hovorí sociológ

Spojenie Petra Pellegriniho so stranou Hlas aj po nástupe do funkcie hlavy štátu sa zrejme nestratí. Zvlášť, ak jeho väzbu na stranu umocnili delegáti víkendového snemu zmenou stanov, ktoré mu umožňujú vystupovať v straníckych štruktúrach. Ako sa však táto väzba na Hlas prejaví, bude jasné až po tom, keď sa Pellegrini ujme funkcie prezidenta a Hlas bude čeliť problémom už s novým predsedom Matúšom Šutajom Eštokom.

Peter Pellegrini. Foto: František Iván/TASR

Peter Pellegrini. Foto: František Iván/TASR

Pellegrini pred prezidentskými voľbami  zdôrazňoval, že prezident musí byť nadstranícky, aby mohol zjednocovať národ a uprednostniť záujmy ľudí pred záujmami politikov. Zároveň však poukazoval na synergiu politiky Hlasu a výkonu prezidentského úradu pri presadzovaní pokoja, sociálnej spravodlivosti a silného štátu.

Na sneme Hlasu v sobotu 1. júna sa Pellegrini vzdal funkcie predsedu strany. Pozastavil si v nej členstvo, nevzdal sa ho. Nový predseda Hlasu a minister vnútra Šutaj Eštok na tlačovke po sneme informoval o zmene stanov a úlohe, ktorú bude mať ďalej Pellegrini.

Navždy zakladajúci predseda

„Vytvorili sme funkciu takzvaného zakladajúceho predsedu strany, ktorý bude môcť povedať svoj názor na príslušných straníckych fórach, môže sa vyjadriť k programu strany či k budúcej politike strany. Je to čestná funkcia a som nesmierne rád že Peter Pellegrini bude navždy zakladajúcim členom Hlasu sociálnej demokracie,“ povedal Šutaj Eštok v nedeľu v diskusnej relácii RTVS O päť minút dvanásť.

Súčasná prezidentka Zuzana Čaputová sa v roku 2019 vzdala funkcie podpredsedníčky mimoparlamentného Progresívneho Slovenska (PS) po prvom kole prezidentských volieb. Po zvolení za hlavu štátu sa v strane vzdala aj členstva. V máji 2019 už ako zvolená prezidentka prišla na snem PS, aby sa rozlúčila. Vystúpila s krátkym príhovorom.

Súčasný predseda PS Michal Šimečka novému šéfovi Hlasu Šutajovi Eštokovi v RTVS vytkol, ako si vládna strana vyriešila postavenie svojho prvého predsedu. Poukázal na prezidentku Čaputovú, ktorá „prerušila všetky vzťahy s PS, nebola na žiadnom našom straníckom mítingu, na žiadnom sneme, pôsobila čisto nadstranícky, nemala absolútne žiadnu rolu“.

Čo si sľubuje Hlas od Pellegriniho

Sociológ Václav Hřích hovorí, že úloha, ktorú má mať Pellegrini ako zakladajúci predseda, je vyjadrením istej kontinuity spojenej s jeho imidžom. Hřích spomenul nedávny príklad opozičnej SaS, ktorá si v marci po 15 rokoch zvolila namiesto Richarda Sulíka za nového predsedu Branislava Gröhlinga. Sulík sa stal čestným predsedom s právom veta na niektoré rozhodnutia strany.

Sociológ povedal, že delegáti snemu Hlasu chceli dať najavo, že si vážia Pellegrinho. „Je jedným z najznámejších a najdôveryhodnejších politikov. Napokon, prejavilo sa to v druhom kole prezidentských volieb. Jeho popularita v spojení s Hlasom bude trvať tak či tak ešte veľmi dlho. V hlavách ľudí sa to len tak neprepne,“ povedal Hřích Štandardu. Podľa neho až čas ukáže, či Pellegrini napokon nebude mať len čestný stranícky titul.

Otázka je, ako by verejnosť vnímala, keby sa prezident Pellegrini objavil na straníckych fórach a či by to nekazilo jeho deklarovanú snahu byť nadstraníckym. Podľa sociológa sa uvidí, či má vôbec Pellegrini ambíciu sa chopiť oprávnení, ktoré mu umožňujú zmenené stanovy Hlasu.

Matúš Šutaj Eštok: O návrate Bödöra neviem. Hlas je poistka pred chybami minulosti

Mohlo by Vás zaujímať Matúš Šutaj Eštok: O návrate Bödöra neviem. Hlas je poistka pred chybami minulosti

Odpútanie sa prezidentov Kováča a Schustera

V minulosti sa prezidenti Michal Kováč či Rudolf Schuster odpútali od svojich materských strán. Prezident Michal Kováč ako niekdajší politik HZDS bol v dlhotrvajúcom konflikte s vtedajším predsedom HZDS Vladimírom Mečiarom. Po Kováčom prejave o stave republiky v roku 1994 parlament vyslovil nedôveru Mečiarovej vláde a vymenoval vládu Jozefa Moravčíka.

Zakladateľom Strany občianskeho porozumenia (SOP) bol Rudolf Schuster. SOP bola súčasťou prvej vlády Mikuláša Dzurindu. Po zvolení Schustera za prezidenta v roku 1999 SOP išla do útlmu. V ďalších voľbách už ani nešla do volieb samostatne, jej ľudia boli na kandidačnej listine Strany demokratickej ľavice.

Z inaugurácie prezidenta Schustera v roku 1999 zarezonovala scéna, keď nový prezident spoločne s vtedajším predsedom parlamentu Jozefom Migašom a premiérom Mikulášom Dzurindom spoločne držali nad hlavami Svätoplukove prúty na znak jednoty. Neskôr však prišli správy o stave republiky, v ktorých Rudolf Schuster viackrát podrobil tvrdej kritike vládu premiéra Dzurindu.

V roku 2004 sa stal prezidentom Ivan Gašparovič. Predtým pôsobil ako predseda Hnutia za demokraciu (HZD). Gašparovič po zvolení dostal titul čestného predsedu HZD. Neskôr Gašparovičova strana splynula so Smerom. Gašparovič mal blízko k Smeru Roberta Fica. V roku 2009 sa na verejnosť dostalo video z akcie Smeru na východe republiky, kde sa mal Gašparovič vyjadriť, že je akoby členom Smeru.