Patrí k slovenským klenotom. Návštevníkov Kalvárie čakajú viaceré novinky

BANSKÁ ŠTIAVNICA – Kalvária v Banskej Štiavnici patrí ku klenotom nielen v rámci regiónu, ale aj celého Slovenska. Návštevníkov čaká aj tento rok viacero noviniek.

kalvaria,bs1 Kalvária v Banskej Štiavnici je súbor celkovo 22 samostatných sakrálnych stavieb. Patria medzi sem aj 3 kostoly. Foto: Mário Kaprálik

Súčasťou banskoštiavnickej Kalvárie sú aj tri kostoly: Dolný, Stredný a Horný kostol. Všetky prešli počas uplynulých rokov rozsiahlou rekonštrukciou a dnes ich už môžu návštevníci obdivovať v ich plnej kráse.

Veža Horného kostola s tromi podlažiami patrí medzi najvyššie body v regióne, a keďže je položená vyššie ako koruny stromov, poskytuje panoramatický výhľad na okolie od Svätého Antona, cez Sitno, Banskú Štiavnicu až po Banskú Belú. Pri dobrej viditeľnosti vidieť aj Nízke Tatry či Gerlach.

Preto sa rozhodli tieto nádherné výhľady ešte viac priblížiť ľuďom. „Približne pred rokom sme verejnosti sprístupnili vyhliadku vo veži Horného kostola. Dnes pribudli ďalšie novinky – ďalekohľad a expozičné, panoramatické tabule s popiskami,“ priblížil predseda Kalvárskeho fondu Martin Macharik.

Podľa Macharika tabule poukazujú na to, že Kalvária má okrem cirkevnej histórie aj históriu spojenú s vojenskými operáciami v tomto priestore.

„Z 1. aj 2. svetovej vojny sa zachovalo množstvo dokumentačného materiálu, hmotných artefaktov a fotografií o tom, ako zasiahli boje v regióne do života Kalvárie. Mnohé z týchto informácií sa návštevníci dočítajú na nových informačných tabuliach,“ doplnil Macharik.

Pred pár dňami na Kalvárii otvorili a požehnali aj obnovený Stredný kostol. Ten je známy aj pod názvom Sväté schody. Kostol má dve časti – ústredné schodisko, dve bočné schodiská a kaplnku Najsvätejšej Trojice a Nanebovzatia Panny Márie.

„Schodisko je kópiou schodov, po ktorých kráčal Ježiš Kristus v paláci Pontia Piláta v Jeruzaleme. Originál sa dnes nachádza v Ríme. Pôvodné schody majú 28 stupňov, naše štiavnické až 34,“ vysvetlil Macharik.

Stredný kostol prešiel hlavnou etapou obnovy v rokoch 2017 až 2018, následne sa začala obnova vnútorných malieb. Tá sa z dôvodov nových nálezov a nedostatku financií predĺžila z troch rokov na päť, nakoniec sa však práce podarilo ukončiť.

Niektoré časti kostola, hlavne maľby, boli v takom zlom alebo zmenenom stave, že niekoľko rokov trvalo, kým reštaurátori prišli na to, čo tam bolo pôvodne vyobrazené. Renováciou prešli aj samotné drevené schody, ktoré boli z vnútornej strany drevených stupňov úplne vyžraté drevokazným hmyzom.

„S radosťou môžem povedať, že sme mohli verejnosť pozvať na otvorenie a požehnanie Stredného kostola. Súčasťou bola aj slávnostná svätá omša. Hlavným celebrantom bol vdp. Michal Baláž, farár farnosti Svätý Anton. Spolu s ním omšu koncelebrovali pán dekan Norbert Durdík a pán kaplán Dominik Kučera,“ dodal Macharik.

Banskoštiavnická Kalvária je súbor celkovo 22 samostatných sakrálnych stavieb, z toho 17 kaplniek, predstavujúcich výjavy z ukrižovania Ježiša a bolestí Panny Márie, 3 kostolov, zastavenia Ecce homo a božieho hrobu. Komplex bol vybudovaný v rokoch 1744 až 1751 v barokovom štýle a jeho iniciátorom bol jezuita František Perger.

Kalváriu v Banskej Štiavnici zaradil v roku 2007 Svetový pamiatkový fond na zoznam 100 najohrozenejších pamiatok sveta. V roku 2008 vzniklo v meste občianske združenie Kalvársky fond. Jeho zanietení iniciátori sa pustili do boja za obnovu nielen samotnej pamiatky ale aj jej celkového areálu.

Vďaka nadšencom a dobrovoľníkom sa po rokoch rekonštrukcií podarilo zachrániť túto jednu z najkrajších stavieb svojho druhu v celej Európe. Táto slovenská ikona je zapísaná aj na zozname Svetového dedičstva UNESCO.


Prelomový rozsudok rodinného súdu v Londýne ukázal, aké dôležité je puto matky a jej dieťaťa, a rovnako právo na jeho vývin v rodine s matkou. Hoci dieťa adoptoval homosexuálny pár mužov a odmietal ho pustiť k biologickej matke, súd v podobných prípadoch stanovil jasné pravidlá v prvom rozsudku tohto druhu. Viac v článku.

prečítať viac

ECB vo štvrtok znížila úrokové sadzby. V tomto roku to nemusí byť poslednýkrát. Rozhodnutie Európskej centrálnej banky znížiť úrokové sadzby o 25 bázických bodov bolo podľa prezidentky ECB Christine Lagardovej „jednomyseľné“.

prečítať viac

Výška hrubej minimálnej mzdy v budúcom roku je už známa. Oproti roku 2024 poskočí o 66 eur. Pre tých, ktorí ju zarábajú, by malo ísť o dobrú správu. Môže v tom však byť háčik.

prečítať viac

Dôležitý motor slovenského ekonomického rastu je vraj ohrozený. Peniaze z európskych fondov majú mamutí podiel na slovenských verejných investíciách.

prečítať viac

V sobotu v noci prišli zo Spojených štátov dve správy. Jedna je dobrá, druhá výrazne horšia.

prečítať viac