Eurovoľby budú súbojom Smeru a PS. Účasť môže vystreliť hore aj pre atentát na Fica

Vyzerá to tak, že motiváciu voliť by mohol posilniť májový atentát na premiéra Roberta Fica. Ďalším dôvodom je súboj národných a konzervatívnych síl s liberálmi a progresívcami, ktorý je na Slovensku oproti eurovoľbám v roku 2019 zreteľnejší. Svoju rolu zohráva aj otázka prestíže, či politici vládnych strán dokážu obhájiť svoju doterajšiu politiku, alebo sa podpora verejnosti začne preklápať na stranu opozície.  

Slovensko na poslednom mieste

Slovensko si doteraz držalo tradíciu, že voľby do Európskeho parlamentu neboli v centre pozornosti voličov. Volebná účasť bola pred piatimi rokmi zatiaľ najvyššia v histórii, stále však Slováci boli na poslednom mieste v EÚ. Voliť prišlo v roku 2019 iba 22,74 percenta oprávnených voličov.

V prvých eurovoľbách v roku 2004 bola účasť takmer 17 percent. O ďalších päť rokov dosiahla 19,64 percenta. Rekordne nízka účasť bola v roku 2014, keď prišlo k volebným urnám len 13,05 percenta ľudí.

Sociológovia v minulosti zväčša nízky záujem občanov interpretovali tým, že Európsky parlament je priďaleko na rozdiel od toho slovenského v Bratislave. Ďalším dôvodom bolo, že europarlament nemá taký zásadný vplyv na životy ľudí ako národný parlament. V súčasnosti si však voliči čoraz viac uvedomujú, že európska politika má vplyv na ich život v národných štátoch. Popri výhodách, ktoré EÚ prináša, sú zároveň ľudia citlivejší na regulácie, ktorými európski politici zaväzujú alebo sa snažia zaviazať členské krajiny.