Eurovoľby budú súbojom Smeru a PS. Účasť môže vystreliť hore aj pre atentát na Fica
Vyzerá to tak, že motiváciu voliť by mohol posilniť májový atentát na premiéra Roberta Fica. Ďalším dôvodom je súboj národných a konzervatívnych síl s liberálmi a progresívcami, ktorý je na Slovensku oproti eurovoľbám v roku 2019 zreteľnejší. Svoju rolu zohráva aj otázka prestíže, či politici vládnych strán dokážu obhájiť svoju doterajšiu politiku, alebo sa podpora verejnosti začne preklápať na stranu opozície.
Slovensko na poslednom mieste
Slovensko si doteraz držalo tradíciu, že voľby do Európskeho parlamentu neboli v centre pozornosti voličov. Volebná účasť bola pred piatimi rokmi zatiaľ najvyššia v histórii, stále však Slováci boli na poslednom mieste v EÚ. Voliť prišlo v roku 2019 iba 22,74 percenta oprávnených voličov.
V prvých eurovoľbách v roku 2004 bola účasť takmer 17 percent. O ďalších päť rokov dosiahla 19,64 percenta. Rekordne nízka účasť bola v roku 2014, keď prišlo k volebným urnám len 13,05 percenta ľudí.
Sociológovia v minulosti zväčša nízky záujem občanov interpretovali tým, že Európsky parlament je priďaleko na rozdiel od toho slovenského v Bratislave. Ďalším dôvodom bolo, že europarlament nemá taký zásadný vplyv na životy ľudí ako národný parlament. V súčasnosti si však voliči čoraz viac uvedomujú, že európska politika má vplyv na ich život v národných štátoch. Popri výhodách, ktoré EÚ prináša, sú zároveň ľudia citlivejší na regulácie, ktorými európski politici zaväzujú alebo sa snažia zaviazať členské krajiny.
Sociológ Václav Hřích denníku Štandard povedal, že účasť v eurovoľbách bude vyššia ako v minulosti. „Už len z toho dôvodu, že všetky relevantné strany berú kampaň a voľby vážne,“ zhodnotil. Podľa neho odhadovať interval účasti je veľmi ťažké. „Minimálne 30 percent a dúfam, že by bolo veľmi dobré, keby bola účasť 40 percent,“ naznačil.
Viac voličov pri urnách podľa Hřícha pomôže stranám s dvojcifernými preferenciami. „Tak trochu škodí menším stranám, pretože musia dobiehať väčší počet hlasov vo voľbách, aby prekročili potrebnú päťpercentnú hranicu na vstup do europarlamentu,“ poznamenal.
Atentát ako motivácia
Politické diskusie dávajú do súvisu voličské motivácie a nedávny atentát na premiéra Fica. Podľa Hřícha pred eurovoľbami mobilizujú všetci. „Všimol som si prelep vizuálov Smeru – za Roberta Fica, za Slovensko. To znamená, že je tam snaha spojiť tieto dve témy, a to môže byť mobilizujúci faktor,“ povedal sociológ.
Výsledky prieskumov napovedajú tesný súboj medzi Smerom a Progresívnym Slovenskom (PS) o víťaza volieb. Na treťom mieste by mohol skončiť Hlas, prípadne aj Republika. Napríklad podľa zisťovania agentúry Median SK, ktorá zbierala údaje medzi 21. a 27. májom, by Smer volilo 22,5 percenta opýtaných, PS by dosialo podporu 20,6 percenta. Hlas by získal 14 percent a Republika 9,4 percenta. Na otázku, komu by mohol brať Smer, sociológ odpovedal, že pri pôvodne nízkej účasti strana stále viac presviedča svojich voličov, aby naozaj išli voliť.
Voľby do europarlamentu sa uskutočnia v sobotu 8. júna od 7:00 do 22:00. Kandiduje 22 politických strán a jedna koalícia. Na Slovensku sa volí 15 europoslancov. Celkovo sa bude v členských štátoch EÚ voliť 720 poslancov. Oficiálne výsledky volieb budú známe v nedeľu 9. júna po 23:00. Priebežné výsledky sa nebudú zverejňovať.