Deň v skratke: Fico po atentáte vstúpil do kampane, strelca označil za opozičného aktivistu

Predseda vlády Robert Fico urobil vo videopríhovore svoje prvé vyjadrenie od pokusu o atentát v Handlovej. Vo vystúpení ocenil prácu lekárov a prezradil, že návrat do práce očakáva na prelome mesiacov jún a júl.

Najmä sa však pustil do politických protivníkov, keď vyhlásil, že strelcovi odpúšťa, ale nepovažuje ho za osamelého pomätenca. Podľa Fica ide o "aktivistu slovenskej opozície". Práve opozícia spoločne s mienkotvornými médiami môže podľa premiéra za vytvorenie prostredia nenávisti, ktoré atentátnika k spáchaniu činu viedli.

Premiér povedal pravdu, keď hovoril o pokuse bagatelizovať atentát. Od začiatku sme pozorovali, ako sa pri útočníkovi vyťahovali starodávne krajne-pravicové tendencie, no zamlčiavali aktuálne progresívne, atlantické a proopozičné postoje. Hovoriť o Jurajovi C. ako o opozičnom aktivistovi je však prehnané, strelec sa síce v minulosti ako radový občan zúčastnil na protivládnych protestoch, akékoľvek užšie spojenie so súčasnou opozíciou však nie je preukázané.

Fico v niečom pripomína Michala Šimečku. Ten po streľbe a tragickom vyhasnutí životov dvoch mladých ľudí z prostredia sexuálnej minority pred Teplárňou v Bratislave politicky tento čin zneužil na iniciovanie uznesenia Európskeho parlamentu, v ktorom sa vina za túto tragédiu pripísala aj "predstaviteľom cirkvi".

Vedenie politického zápasu na Slovensku sa v určitom zmysle nebezpečne vykoľajilo. Vládna koalícia nedostatočne reflektuje niektoré vážne obavy časti voličov, ktoré reprezentuje súčasná opozícia. Tá naopak zveličuje a hyperbolizuje takmer každú vládnu agendu ako ohrozenie demokratického režimu. Toto nie je cesta, po ktorej sa dá dlhodobo kráčať. Je čas pribrzdiť na oboch stranách a vrátiť sa k pokojnejšiemu spravovaniu štátu aj pokojnejšej opozičnej práci.

Začína sa moratórium, eurovoľby budú súboj Smeru a PS

Fico s prejavom k voličom vystúpil krátko pred eurovolebným moratóriom, ktoré sa začína od polnoci z dneška na štvrtok 6. júna. Voľby do európskeho parlamentu budú v niečom pripomínať súboj Smeru a Progresívneho Slovenska z minuloročných volieb do Národnej rady. Polarizačný súboj medzi Smerom a PS bol prítomný aj v prezidentských voľbách, keď obe najsilnejšie politické strany tvorili nosnú voličskú základňu pre oboch hlavných prezidentských kandidátov.

Tieto okolnosti vytvárajú tiež predpoklad pre očakávanú vyššiu účasť, než sme tomu pri voľbách do Európskeho parlamentu zvyknutí. Ďalšími motivujúcimi dôvodmi sú atentát na premiéra a tiež súboj národných a konzervatívnych síl s liberálmi a progresívcami. Ten je na Slovensku, oproti eurovoľbám v roku 2019, zreteľnejší a intenzívnejší.

Prvý raz v histórii by sme tak nemuseli byť s výškou volebnej účasti na chvoste krajín EÚ. A aj vďaka tomu sa môže stať to, čo ešte pred atentátom bolo podľa prieskumov takmer nemožné – že víťazom súboja nebude PS.

Pripomeňme, že základným politickým problémom a demokratickým deficitom Európskeho parlamentu je to, že v ňom neexistuje klasické striedanie politických strán pri moci. Už niekoľko dekád v ňom pôsobí koalícia troch politických prúdov, ktoré tvoria Európska ľudová strana (EPP), Strana európskych socialistov (PES) a frakcia liberálov. V súčasnosti pod názvom Obnovme Európu (RE), ktorá je pokračovateľkou Aliancie liberálov a demokratov za Európu (ALDE).

Táto koalícia vzájomnými politickými dohodami obsadzuje rozhodujúce personálne zloženie Európskeho parlamentu aj bruselskej exekutívy. V týchto eurovoľbách sa bude tiež rozhodovať, v akej miere môžu oslabiť tieto politické zoskupenia predovšetkým na úkor politického prúdu, ktorý predstavuje spleť rôznych národnokonzervatívnych síl.

V Markíze hrozí štrajk

V stredu uplynulo ultimátum, ktoré dalo vedeniu televízie Markíza vyše 120 zamestnancov. Tí požadovali tri podmienky: aby sa politické témy a relácie vysielali slobodne a objektívne, aby novinári mohli respondentom klásť aj nepríjemné otázky a aby nedochádzalo k neštandardným zásahom do obsahu už schválených reportáží pripravených na odvysielanie.

Vedenie Markízy v dnešnom stanovisku vyjadrilo "v úplnej zhode s Redakčnou radou CME" presvedčenie, že požiadavky doručené zástupcami štrajkového výboru sú v súlade s názormi vedenia stanice. Okrem toho sú požiadavky v súlade aj s redakčnými smernicami CME, ktoré uplatňujú všetky televízne stanice v rámci skupiny. Vedenie televízie tiež opätovne zdôraznilo, že stanica bude vždy presadzovať objektivitu, nestrannosť, žurnalistiku založenú na faktoch a bude stáť na strane demokratických hodnôt. Zároveň navrhlo zriadenie pracovnej skupiny zloženej zo zástupcov redakcie spravodajstva, ktorá by sa zaoberala redakčnými otázkami.

Stretnutie vedenia televízie so štrajkovým výborom zamestnancov ale neviedlo k dohode. Štrajkový výbor a jeho podporovatelia podľa vedenia televízie nepreukázali, že dosiahnutie konsenzu a deeskalácia situácie je ich úprimným cieľom. Naopak sa podľa televízie snažia privlastniť si časť právomocí vysielateľa.

Moderátor Michal Kovačič tvrdí, že televízia v týchto vyhláseniach nie je úprimná. Podľa neho boli nespokojenci najskôr vedením informovaní, že sa podarilo dosiahnuť dohodu, no už o pár minút nato manažment zaslal médiám vyhlásenie o tom, ako je Markíza pripravená výpovede prijať.

Zdá sa, že boj o Markízu sa blíži ku koncu. A k porážke kovačičovcov.

V Normandii bez Ruska

Zajtra, šiesteho júna, si pripomenieme 80. výročie vylodenia v Normandii, takzvaný D-Day. Hoci prezident Macron pôvodne pozval aj zástupcov Ruska (nie však prezidenta Vladimira Putina) po tlaku z Washingtonu a Londýna toto pozvanie zrušil. Účasť naopak potvrdil ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.

Ruskí predstavitelia sa v minulosti zúčastnili na ceremóniách dňa D. Počas udalostí pri príležitosti 70. výročia v roku 2014 Putin spolu s vtedajšími lídrami Francúzska, Nemecka a Ukrajiny vytvorili takzvaný normandský formát – kontaktnú skupinu zameranú na vyriešenie konfliktu medzi Ukrajinou a Ruskom, ktorá sa potom zamerala na Donbas a regióny Krymu.

Ide o zaujímavý moment, keďže v auguste nás v Banskej Bystrici čaká 80. výročie SNP a slovenská vláda zástupcov Ruska pozvala. Uvidíme, či vznikne podobný tlak, alebo sa naopak na výročí nezúčastnia zástupcovia západných štátov.