Keď rádiové vlny „zabíjajú“ aj dobíjajú drony

Neoddeliteľnou súčasťou moderného bojiska sa v súčasnosti stali drony. Vo vojne prebiehajúcej na Ukrajine ich intenzívne využívajú obe strany. Ani moderný bojový tank Abrams nedokáže odolať húfom týchto zariadení.

Každá strana konfliktu používa vlastné zariadenia a taktiku. V ukrajinskom arzenáli sa nachádzajú malé civilné kvadkoptéry vyrábané čínskou firmou DJI aj špecializované bojové stroje ako turecké Bayraktary TB2. Rusi bojujú vlastnými typmi Orion, Eleron-3, Orlan-10 a Lancet, ale lietajú aj s Shahed-136 pochádzajúcimi z Iránu.

„Zabíjame“

Boj proti dronom prostredníctvom tradičných metód s využitím rakiet je nesmierne drahý.

Kým jednoduchšie drony stoja len stovky či tisícky eur, náklady na jednu raketu protileteckého systému Patriot môžu byť aj niekoľko miliónov dolárov. Netreba pritom zabúdať na cenu batérie potrebnej na výstrel, ktorá presahuje dve miliardy dolárov. Len o niečo lacnejšia, keď vyjde na necelého pol milióna dolárov, je strela AIM-9 Sidewinder. Musí ju však niesť bojové lietadlo, pričom aj „lacná“ F-16 sa pohybuje v stovkách miliónov dolárov za jeden stroj.

Veľká Británia preto vyvíja systém, ktorý umožňuje drony detegovať a zároveň aj likvidovať oveľa lacnejšie. Odhadovaná cena jedného výstrelu by mala byť približne dvanásť eurocentov.

Zariadenie patrí medzi zbrane fungujúce na princípe smerovanej energie rádiových frekvencií (Radio Frequency Directed Energy Weapon - RFDEW). Pracuje na princípe obrovskej „mikrovlnky“, keď koncentrovaný lúč rádiových vĺn zničí elektroniku útočiaceho dronu, a tak ho znefunkční.

Hoci sú detaily nového systému tajné, odhaduje sa, na základe veľkosti antén, že bude používať rádiové frekvencie v stovkách megahertzov až jednotiek gigahertzov (bežné mikrovlnné rúry pracujú na 2,45 GHz).

Zbraň bude možné používať v pozemných aj námorných operáciách, montovať na bežné vojenské vozidlá a jej predpokladaný „dostrel“ by mal byť zhruba jeden kilometer.

Systém má vysokú mieru automatizácie, takže na obsluhu stačí jedna osoba. Prvé praktické testy armádou sa začnú počas tohtoročného leta.

Dobíjame

Hoci väčšie drony sú poháňané aj spaľovacími motormi, tie menšie skoro vždy fungujú na elektrickú energiu. V tejto súvislosti sa otvára otázka ich doletu limitovaného kapacitou batérií. Väčšie vojenské lietadlá dlhodobo používajú prepracovaný systém tankovania za letu, ktorý umožňuje prevádzku neobmedzenú obsahom ich nádrží.

Agentúra DARPA, súčasť Ministerstva obrany USA zaoberajúca sa pokročilými výskumnými projektmi v oblasti vojenstva (v jej „dielňach“ vznikol aj základ internetu) preto začala konať. Ocenila Ifanu Mahbubovú, docentku elektrotechniky a počítačovej vedy z Texaskej univerzity v Dallase, grantom s výškou 250-tisíc dolárov.

Mahbubová so svojím tímom vyvíja technológiu umožňujúcu nabíjanie dronov za letu využívajúcu rádiové vlny. V prípade ich úspechu pôjde o veľký prielom v oblasti bezdrôtového nabíjania, ktoré dnes funguje s využitím nízkych frekvencií len na krátku vzdialenosť.

„Náš prvý cieľ je dodať čo najviac výkonu na dlhšiu vzdialenosť,“ oznámila vedúca tímu.

Hlavný problém, ktorému tento projekt čelí, je rozptyl rádiových vĺn počas prenosu. Výskumný tím používa systém malých vysielačov s anténami, takzvané fázované polia, na nasmerovanie vĺn do želanej trasy.

„Dokážeme sledovať dron a riadiť lúč, aby sme mali istotu, že vieme trvalo napájať pohybujúce sa lietadlo. Dron sa tak v rámci misie nemusí vracať na základňu nabíjať alebo vymieňať batérie,“ dodala Mahbubová.