Boh má srdce. Svet ho stratil, hovorí pápež František 

Počas zjavení, ktorých obsah si mystička zapisovala do denníka, jej Ježiš hovoril o svojej veľkej, no často neopätovanej láske k ľuďom. Pozýval ju k častému svätému prijímaniu, čo bolo v protiklade k vtedajším rigoristickým tendenciám šíriaceho sa janzenizmu.

Ovocím týchto zjavení bolo zavedenie svätého prijímania na prvý piatok v mesiaci či takzvaná svätá hodinka vo štvrtok v noci pred prvým piatkom. Okrem toho dostala mystička počas posledného štvrtého zjavenia pokyny na zavedenie sviatku Božského srdca do liturgického života Katolíckej cirkvi. Ten sa každoročne slávi v prvý piatok po oktáve slávnosti Božieho Tela. Slávnosť Najsvätejšieho Srdca Ježišovho pre celú cirkev ustanovil v roku 1856 pápež Pius IX., ktorý vyhlásil sestru Margitu Máriu Alacoque za blahoslavenú.

Následkom zjavení sa rozšírila aj úcta k obrazu Božského srdca, ktorý zodpovedá opisu mystičky po druhom zjavení: „Božské srdce sa mi ukázalo, ako keby na plamennom tróne, jasnejšie ako slnko a priehľadnejšie ako krištáľ so svojou ctihodnou ranou. Bolo obklopené korunou z tŕňov, symbolizujúcou urážky spôsobené našimi hriechmi. Nad ním sa týčil kríž, ktorý znamenal, že už od prvých chvíľ Jeho Vtelenia, (…) bol kríž vbitý do tohto Srdca…“

Deväť mesiacov k novému narodeniu

Súčasťou zjavení je viacero Ježišových prísľubov. Jedno z najpôsobivejších hovorí o deviatich prvých piatkoch. „Sľubujem vám v nekonečnom milosrdenstve svojho srdca, že jeho všemohúca láska udelí milosť vytrvalosti do konca všetkým, ktorí pristúpia k svätému prijímaniu počas deviatich po sebe nasledujúcich prvých piatkov v mesiaci. Nezomrú bez prijatia svätých sviatostí. Moje božské srdce bude ich bezpečným útočiskom v poslednej hodine,“ čítame v denníku mystičky.

Ježišove prísľuby svätej Margaréte Márii Alacoque, uznané a schválené cirkvou, však nemožno vnímať ako magický program alebo lacnú poistku na ceste do neba. Svätá spoveď a sväté prijímanie počas deviatich po sebe nasledujúcich piatkov sú pozvaním objaviť Božiu lásku vo svojom vlastnom živote. Hlavným cieľom je teda znovuzrodenie človeka do vzťahu s Kristom.

Už cirkevní otcovia videli prebodnutý bok ukrižovaného Ježiša (porov. Jn 19,34) ako bránu spásy, cez ktorú nachádzame Boha. Otvorené Ježišovo Srdce vnímali ako prameň, z ktorého vyvierajú sviatosti cirkvi: voda krstu a krv Eucharistie, ktoré uhasia každý smäd človeka po láske.

Úcta k Ježišovmu Božskému srdcu teda nie je len sentimentálnou formou ľudovej zbožnosti. Je vyjadrením a zároveň posilnením viery, že Ježiš Kristus prijal ľudské telo, trpel v ľudskom tele a vstal z mŕtvych v ľudskom oslávenom tele a s týmto telom sa vrátil do neba.

Pápež Benedikt XVI. to vyjadril slovami: „Ak chceme vidieť srdce Pána, musíme sa pozrieť na stranu prebodnutú kopijou, kde žiari nevyčerpateľná Božia vôľa spasiť každého človeka.“

Naivná zbožnosť mníšok

Zdôraznil tiež, že „Srdce Ježišovo nemožno považovať za dočasný alebo zbožný kult: adorácia Božej lásky, ktorá našla svoje historické a zbožné vyjadrenie v symbole „prebodnutého srdca“, zostáva nevyhnutná pre živý vzťah s Bohom.“

Pápež František dôrazne odporučil kňazom, aby si prečítali encykliku o Najsvätejšom srdci „Haurietis Aquas“ vydanú pápežom Piom XII. V tejto encyklike je jasne vyjadrené, že úcta k Božskému Srdcu nie je „naivná zbožnosť mníšok“, ale pravda hlboko ukotvená vo viere cirkvi, ktorá je založená na tajomstve vtelenia a vykúpenia na kríži.

Počas ostatnej generálnej audiencie pápež František ohlásil zámer zverejniť ďalší dokument o úcte k Božskému srdcu Ježiša Krista. Impulzom pre jeho napísanie bolo spomenuté 350. výročie prvého zjavenia a prečítať by sme si ho mohli už v septembri.

„Verím, že nám veľmi prospeje, keď sa zamyslíme nad rôznymi aspektmi Pánovej lásky, ktoré môžu osvetliť cestu cirkevnej obnovy, ale aj to, že povedia niečo dôležité tomuto svetu, ktorý akoby stratil srdce,“ povedal pontifex.