Ako potrestali Puškina
Puškin momentálne nie je v móde, Dana Ljubimovová Miháliková si v svojej eseji o Puškinovi všimla podobný aspekt: Čo s ním urobil trest, keď bol odsunutý a musel pobývať na vidieku, ako to zmenilo jeho dielo. Esej vychádza pri príležitosti 225. výročia od narodenia Puškina.
Rusko-literatura-památky-sochy-Puškin
Čistenie Puškinovej sochy v Moskve v roku 2019. Foto: ČTK, AP/Maxim Marmur, Profimedia
6. júna 1799 sa na počesť narodenia vnučky Pavla I. rozozneli zvony. Zatiaľ čo sa moskovskými ulicami ozývalo radostné vyzváňanie, dievčatko tíško ležalo zavinuté v perinke. Ani nezaplakalo. Akoby cítilo, že Pán si ho čoskoro povolá k sebe, a tento deň bude navždy patriť niekomu inému. Už o pár hodín zavíta na svet chlapček. Vyrastie z neho kučeravý bárin s masívnymi bokombradami. Dumať, milovať aj trpieť, viesť nábožensko-filozofické dišputy, nahliadať do dejín, ospevovať ženský pôvab aj zosmiešňovať neprajníkov bude vo veršoch. Najradšej bude tvoriť počas jesenných večerov, keď sa za oknom preháňa vietor a studený dážď bubnuje na okná. Celý svoj život bude putovať k Čiernej riečke, kde ho zasiahne smrteľný výstrel, a on urobí všetko preto, aby to nedopadlo inak. Na svojej ceste bude zanovito odkopávať všetky prekážky, a poženie sa v ústrety Smrti, ktorá ho životom unaveného nakoniec utíši vo svojom náručí.
Vysloviť niečo kvetnaté o Puškinovi nevyžaduje veľké úsilie, v podstate to ide samo. Jeho životný príbeh zároveň poskytuje nekonečný priestor na interpretácie všetkého druhu. Od čisto akademických cez poetické, romantické, detektívne až po odľahčené, pri ktorých býva problém vypichnúť motív, držať sa ho a neskĺznuť smerom k bulváru. Za pokus to však stojí, poďme na to.