Súdna rada neudelí súhlas na stíhanie sudkýň iba na základe fiktívnych dôvodov

Vo¾ba novej predsedníèky Súdnej rady SR Predsedníčka Súdnej rady SR Marcela Kosová. Foto: Pavol Zachar/TASR

Dňa 28. mája 2024 vydala Súdna rada SR rozhodnutie, na základe ktorého vyslovila nesúhlas s trestným stíhaním dvoch sudkýň obvinených z trestných činov podplácania, nepriamej korupcie a ohýbania práva.

Práve pri ohýbaní práva je potrebný súhlas Súdnej rady SR na pokračovanie trestného stíhania. Ten síce neudelila, no nebolo to pre nekalé dôvody, ako sa to snažili prezentovať niektoré média. Problém je v samotnom zle nastavenom paragrafe ohýbania práva a neexistujúcich podkladoch na takéto stíhanie.

Na rôzne zavádzajúce informácie ohľadom motívov konania zo strany Súdnej rady SR poukázala vo svojom vyjadrení aj jej nová predsedníčka Marcela Kosová. Hoci išlo o neverejné zasadnutie, celý text rozhodnutia sa súdna rada rozhodla zverejniť pre širokú verejnosť, aby bolo v rámci transparentnosti oboznámená s podstatou toho, prečo rada odmietla udeliť súhlas na stíhanie sudkýň.

V prípade dvoch sudkýň Jarmily Urbancovej a Otílie Dolákovej, v minulom roku ešte existujúca špeciálna prokuratúra vzniesla obžalobu preto, že mali ako sudkyne za úplatok rozhodnúť dopredu dohodnutým spôsobom súdne konanie. Obe sudkyne zadržala polícia pri akciách pod názvom Víchrica a Búrka.

Sudkyňa Jarmila Urbancová po jej zadržaní políciou. Foto: Henrich Mišovič/TASR

Práve pre nedodržanie právnych noriem a judikatúry pri rozhodovaní, a teda svojvoľnou aplikáciou práva spôsobenou úplatkom, sa mali podľa obžaloby dopustiť trestného činu ohýbania práva. Tento trestný čin vzišiel z dielne bývalej ministersky spravodlivosti Márie Kolíkovej, a do Trestného zákona bol zakomponovaný počas minulej vlády, čo sa stretlo s veľkým odporom zo strany sudcov pre jeho nedostatočné vymedzenie a nejasné aplikačné podmienky.

Súdna obec poukazovala na to, že v Trestnom zákone existuje trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa, ktorého podstata je rovnaká ako pri ohýbaní práva. Rozdiel je v tom, že nešpecifikuje sudcu ako takého, ale verejného činiteľa, ktorým je aj sudca. Išlo teda z pohľadu sudcov o duplicitnú úpravu, ktorá svojou vágnou formuláciou bude spôsobovať problémy.

Ohýbanie práva ako trestný čin


Dočítajte tento článok zadarmo vytvorením účtu alebo sa prihláste.

Pokračovaním súhlasíte s aktualizovanými  Podmienkami k ochrane súkromia a Všeobecnými obchodnými podmienkami