Znížili infláciu centrálne banky? Ich príspevok je len malý a príčiny sú inde

06 June 2024, Hesse, Frankfurt/Main: Christine Lagarde, President of the European Central Bank (ECB), gives a press conference after the Governing Council meeting. The deposit rate for money parked by commercial banks is reduced by 0.25 percentage points Christine Lagardová, prezidentka Európskej centrálnej banky. Foto: Profimedia.sk

Inflácia je v dlhom období otázkou menovej politiky. Krátkodobé výkyvy sú však iná téma. Hoci si centrálni bankári radi pripíšu body za skrotenie inflácie, zdá sa, že tentoraz mali nad udalosťami len veľmi obmedzenú kontrolu.

Zhruba dva roky od začiatku zvyšovania úrokových sadzieb najväčších centrálnych bánk Západu stojí za zhodnotenie, nakoľko ich politika prispela k skroteniu vysokej inflácie. Samotný fakt, že po zavedení reštriktívnej politiky došlo k zníženiu inflácie, ešte neznamená, že jej zníženie bolo výsledkom zvolenej politiky.

Americký Federálny rezervný systém začal so zvyšovaním úrokových sadzieb na jar roku 2022, o niečo skôr než Európska centrálna banka, ktorá otáľala s menovou reštrikciou až do leta onoho roku. Miera inflácie sa vtedy v Spojených štátoch i v eurozóne pohybovala na podobnej úrovni, a to nad ôsmimi percentami.

Dôvody rýchlejšej reakcie americkej centrálnej banky možno hľadať v odlišnej štruktúre americkej inflácie. Tú z väčšej časti tvorila takzvaná jadrová inflácia, ktorá je očistená od menej stabilných cien potravín a energií. Jadrová inflácia v Spojených štátoch výraznejšie rástla už v roku 2021 a na jar 2022 presiahla štyri percentá, zatiaľ čo v eurozóne sa v rovnakom čase dostala iba k dvom percentám.


Dočítajte tento článok zadarmo vytvorením účtu alebo sa prihláste.

Pokračovaním súhlasíte s aktualizovanými Podmienkami k ochrane súkromia a Všeobecnými obchodnými podmienkami