Ľuboš Kubín

Voľby do Európskeho parlamentu mocenské pomery v EÚ zásadne nezmenili, ale hlbšia politická zmena sa už pravdepodobne začala. Môžeme ju nazvať progresívnym odlevom, ktorého rozsah a dosah sa ešte len ukáže v čase. Niečo už onedlho obnaží zápas o "mocenské posty" v rámci politicky zložitého vyjednávacieho kolotoča personálnych nominácií a obsadzovania nielen európskeho parlamentu, ale aj kreovania novej Európskej komisie.

Ešte dôležitejšie budú postoje a hlasovania europoslancov a ich frakcií k politicky kľúčovým, no zároveň štiepiacim agendám. Tvoria ich hlavne európska zelená dohoda, širšia klimatická agenda, migrácia, sankcie voči Rusku, energetická politika, či pokles európskej konkurencieschopnosti a deindustrializácia. Ale aj zápas v kultúrno-etických otázkach, napr. pokračovanie v snahe presadiť "právo na potrat" do Charty základných práv EÚ, pričom ide o agendu, ktorá je stále v kompetencii národných štátov.  

Na prvý pohľad tak môže politický kartel troch najsilnejších frakcii v Európskom parlamente pokračovať ďalej.

Tri najsilnejšie zoskupenia v 720-člennom europarlamente si udržia s viac ako 400 poslancami pohodlnú väčšinu. Pokles oproti predchádzajúcemu volebnému obdobiu je len necelých dvadsať mandátov.