Eurovoľby budú mať politické následky. Pocítime ich v čase, keď Európa stráca schopnosť konkurovať. Tým sa ťažkosti starého kontinentu nekončia. Na stretnutí Bukureštskej deviatky sa nepodarilo zhodnúť na spoločnej deklarácii o Ukrajine, ani na podpore pre nového generálneho tajomníka NATO. Autorom rubriky je Ľuboš Kubín.
Voľby do Európskeho parlamentu mocenské pomery v EÚ zásadne nezmenili, ale hlbšia politická zmena sa už pravdepodobne začala. Môžeme ju nazvať progresívnym odlevom, ktorého rozsah a dosah sa ešte len ukáže v čase. Niečo už onedlho obnaží zápas o „mocenské posty“ v rámci politicky zložitého vyjednávacieho kolotoča personálnych nominácií a obsadzovania nielen európskeho parlamentu, ale aj kreovania novej Európskej komisie.
Ešte dôležitejšie budú postoje a hlasovania europoslancov a ich frakcií k politicky kľúčovým, no zároveň štiepiacim agendám. Tvoria ich hlavne európska zelená dohoda, širšia klimatická agenda, migrácia, sankcie voči Rusku, energetická politika, či pokles európskej konkurencieschopnosti a deindustrializácia. Ale aj zápas v kultúrno-etických otázkach, napr. pokračovanie v snahe presadiť „právo na potrat“ do Charty základných práv EÚ, pričom ide o agendu, ktorá je stále v kompetencii národných štátov.