Jedno z vysvetlení predčasných volieb tak je, že francúzsky ľud sklamal svojho prezidenta, ten sa však ako milostivý vládca rozhodol dať mu šancu na reparát. „Prezident prenáša zodpovednosť späť na francúzsky ľud. V európskych voľbách hlasovali hlúpo, teraz je na nich, aby rozhodli,“ povedal pre Financial Times senátor a Macronov človek François Patriat.
Moc francúzskeho prezidenta je veľká. Briti, ktorých premiér musí zvládať rozhádanú snemovňu, často považovali napríklad de Gaulla takmer za diktátora. Ale ani jeho moc nebola neobmedzená. Bez väčšiny v parlamente má francúzsky prezident obmedzený priestor na manévrovanie. Od roku 1958, keď bola prijatá súčasná ústava, táto situácia nastala trikrát. Hovorí sa tomu kohabitácia. V roku 2000 bolo prezidentské obdobie skrátené zo siedmich rokov na päť, aby prezidentské a parlamentné voľby prebiehali krátko po sebe a tým sa zmenšilo nebezpečenstvo kohabitácie.
V roku 2022 macronovci síce vyhrali, ale nezískali absolútnu väčšinu. Odvtedy vládnu menšinovo. Nebezpečenstvo vyslovenia nedôvery a vyhlásenia predčasných volieb tak bolo neustále prítomné. Predpokladalo sa, že by to mohlo nastať na jeseň, ak by parlament neschválil návrh štátneho rozpočtu. Macron sa rozhodol, že najlepšia obrana je útok, a ohlásil nové voľby sám. Nemôže až tak stratiť, ale naopak, môže mnohé získať.
Eurovoľby sú iná disciplína
Voľby do parlamentu sú iná disciplína ako do europarlamentu. Zatiaľ čo do Štrasburgu sa volí pomerne a Francúzi často tieto voľby využívajú na protest, do Paríža sa volí väčšinovo a dvojkolovo. V minulosti to fungovalo ako neprekročiteľná bariéra pre Národné zhromaždenie. V druhom kole sa protilepenovské sily spojili a volili kohokoľvek, kto nekandidoval za Národné zhromaždenie.
Macron evidentne počíta s tým, že tento efekt zafunguje aj teraz. Aj tak je to ale veľký risk. Le Penová už niekoľko rokov pracuje na starostlivom očistení strany od tých najextrémnejších elementov. Naposledy napríklad zariadila vylúčenie nemeckej AfD zo spoločnej eurofrakcie, keď jeden z jej predstaviteľov vyhlásil, že nie všetci esesáci boli kriminálnici.
Zároveň rastie zúfalstvo Francúzov z ich politikov a Národné zhromaždenie je posledná partaj, ktorá nedostala šancu so stavom krajiny niečo urobiť. Vďaka tomu sa sanitárny kordón okolo Le Penovej neustále zmenšuje. Jej Národné zhromaždenie rokuje o spolupráci s menšou populistickou antiimigračnou stranou Reconquête aj so stredopravicovými Republikánmi. Je dokonca favoritkou na víťazstvo v nasledujúcich prezidentských voľbách v roku 2027.
Čo je zrejme posledný dôvod, prečo sa Macron rozhodol vyhlásiť predčasné voľby. Le Penovou opovrhuje a dvakrát ju zdolal v prezidentských voľbách. Ak by ho však vystriedala v Elyzejskom paláci, všetko jeho snaženie by vyšlo navnivoč. Ďalšou volebnou porážkou jej chce zobrať vietor z plachiet a oslabiť ju.
Zároveň však francúzskym mediálnym priestorom koluje teória, že Macron chce, aby Le Penová, presnejšie jej chránenec Jordan Bardella, ktorý je kandidátom na premiéra, vyhrala. Predchádzajúce skúsenosti s kohabitáciou ukazujú, že z problémov voliči vinia skôr premiéra ako prezidenta. Macron tak vraj dúfa, že sa Národné zhromaždenie vládnym angažmánom znemožní a tým torpéduje šance Le Penovej stať sa prezidentkou.
Vidieť, že Macronove dôvody na vypísanie nových volieb sú naozaj komplexné. Len aby to neprekombinoval.
Text pôvodne publikovali na webe Echo24. Vychádza so súhlasom redakcie.
