Kto skutočne vyhral eurovoľby v Nemecku

Napríklad keď SPD získala pred tromi rokmi vo voľbách do Bundestagu 25,7 percenta hlasov a Olaf Scholz bol s pomocou koaličnej väčšiny zvolený za spolkového kancelára, vyzeralo to ako veľkolepé víťazstvo SPD. Čo iné by to aj malo byť?

Súdiac podľa prieskumov verejnej mienky pre sociálnych demokratov len niekoľko týždňov pred vtedajšími voľbami to tak bolo. Ale pre stranu, ktorá bola desaťročia zvyknutá získavať viac ako 40 percent, to bolo, samozrejme, katastrofálne. Všetko je relatívne.

Vo voľbách do Európskeho parlamentu sa sociálnym demokratom podarilo získať len 13,9 percenta hlasov. Je to katastrofa, ale v podstate v súlade s výsledkami prieskumov, ktoré SPD dosahuje už roky. Nie je to teda žiadne prekvapenie.

Ak niekto vo voľbách do EP v Nemecku prehral, boli to Zelení. Svoj hlas im dalo 11,9 percenta voličov. To je o 8,6 percenta menej ako vo voľbách do EÚ v roku 2019 a o 3 percentá menej ako v posledných voľbách do Bundestagu. Je to prepad.

Situácia tretieho koaličného partnera súčasnej vládnej koalície – FDP – vyzerala v nedeľu o niečo zmiešanejšie. Slobodní demokrati dosiahli iba 5,2 percenta. To je síce o 6 percent menej ako vo voľbách do Bundestagu v roku 2021, ale ide o podobný počet hlasov ako v eurovoľbách pred piatimi rokmi. Voľby do EP nie sú terénom nemeckých liberálov. Je to pravdepodobne preto, že pre kritikov súčasnej EÚ nie sú dostatočne kritickí a pre priaznivcov EÚ sú príliš skeptickí voči bruselskej byrokracii.

Médiá vyhlásili CDU za víťaza volieb do EÚ. Predseda strany kresťanských demokratov Friedrich Merz hovoril o „dobrom dni pre CDU/CSU“. Až taký skvelý tento deň pre CDU nebol. Pre stranu, ktorej cieľom je získať 35 a viac percent, je 30 percent ambivalentný výsledok. Príliš vysoký na to, aby vyzeral ako porazený, príliš nízky na to, aby sa dalo vážne hovoriť o víťazstve. Avšak – a to je dôležitý vedľajší aspekt – výsledok by mal byť dosť dobrý na to, aby si Friedrich Merz definitívne zabezpečil úlohu lídra kandidátky pre budúcoročné voľby do Bundestagu.

Napriek tomu je zarážajúce, aký nevýrazný je výsledok Únie. Je pravda, že CDU/CSU sa spamätala z katastrofálneho výsledku len 24,1 percenta v posledných parlamentných voľbách. Ale vzhľadom na slabosť súčasných vládnych strán a nepopularitu červeno-zeleno-žltej koalície je výsledok CDU skôr rozčarovaním. Časy, keď strana mohla dúfať, že dosiahne hranicu 40 percent, sú zjavne definitívne preč.

To platí aj pre bavorskú CSU, ktorej sa v zahraničí nedostáva toľko pozornosti, ale v nemeckej domácej politike zohráva významnú úlohu. Jej líder Markus Söder môže byť s výsledkom spokojný, neohrozuje ho na čele strany, ale víťazný pochod vyzerá inak. Bavorská sesterská strana CDU získala vo svojej spolkovej krajine 39,7 percenta hlasov. To by bol pre ostatné strany skvelý výsledok. Pre CSU v Bavorsku, ktorá za sebou v minulosti vždy dokázala zjednotiť viac ako 50 percent voličov, je to nová realita, ktorej sa musí prispôsobiť. Vedenie CDU v Berlíne privíta výsledok so spokojnosťou. Bavorskí spojenci sú dostatočne silní na to, aby poskytli vietor do plachiet, ale nie takí silní, aby si vždy trochu nepredvídateľný líder CSU Markus Söder mohol robiť nárok na kancelársky post.

AfD ako skutočný víťaz volieb do EÚ

Ak v Nemecku existovalo niečo ako víťaz volieb do EÚ, potom to bola strana, ktorej meno neslobodno vysloviť: AfD. Alternatíva pre Nemecko dosiahla 15,9 percenta, čo je približne o 5 percent viac ako v posledných voľbách do EÚ a vo voľbách do Bundestagu pred štyrmi rokmi. Najmä vo východnom Nemecku zaznamenala AfD jasné víťazstvo s výsledkami blízkymi 30 percentám. AfD sa nepodarilo zvíťaziť len v šiestich volebných obvodoch na východe Nemecka.

V porovnaní s prieskumami, ktoré strane na začiatku roka prisudzovali 22 a viac percent, však AfD stratila dobrých 6 percent hlasov. Vzhľadom na masívny tlak, ktorý bol na stranu vyvíjaný na všetkých úrovniach, na škandály, ktoré si sčasti spôsobila sama – okolo najvyššieho kandidáta Maximiliana Kraha, na stretnutie v hoteli pri Postupime, ktoré bolo štylizované ako politická záležitosť, na následné demonštrácie „proti pravici“ organizované aj s podporou vlády, na súdne rozhodnutia proti AfD a jej vedúcim pracovníkom a na hrozbu zákazu strany, ktorú vyvolával Úrad na ochranu ústavy, je to stále dobrý výsledok. Strana však teraz stojí pred úlohou získať späť svojich voličov disciplinovanosťou a serióznosťou, najmä v západnom Nemecku.

Odchýlky v správaní voličov vo východnom Nemecku

Vo východnom Nemecku je situácia pre AfD jednoduchšia. Tu sú ľudia zjavne menej citliví na našepkávanie masmédií a pokusy vylúčiť AfD zo spektra legitímnych strán. Má to mnoho dôvodov. Rozhodujúcu úlohu tu však určite zohráva minulosť NDR. Ľudia neboli vychovávaní v duchu politickej korektnosti v takej miere ako v západnom Nemecku a tiež citlivejšie vnímajú autoritárske tendencie v médiách a štáte.

Výsledky AfD v eurovoľbách sú dobrým znamením pre nadchádzajúce krajinské voľby vo východnom Nemecku. V posledných rokoch sa jej zjavne podarilo vybudovať si vo východných spolkových krajinách stabilnú voličskú základňu, ktorou neotrasú ani škandály a negatívne správy. Napríklad v Durínsku získala AfD so svojím krajinským predsedom Björnom Höckem, ktorého nedávno súd odsúdil za používanie symbolov protiústavných organizácií, 30,7 percenta. Hoci je to výrazne menej, ako strana získala v prieskumoch na začiatku roka. Súdny proces proti Höckemu a označenie krajinskej organizácie AfD za „pravicovo-extrémistickú“ zo strany Štátneho úradu na ochranu ústavy nenechali stranu v Durínsku úplne bez ujmy. V porovnaní s konkurenciou je to však stále senzačný výsledok.

AfD teraz čaká nezáživná, ale náročná úloha dostať sa z centra pozornosti médií a vmanévrovať do pokojnejších vôd. Prílišný aktivizmus a slovné povyšovanie sú škodlivé vzhľadom na amatérske správanie mnohých ľudí na zodpovedných pozíciách – Krah je toho len jedným, mimoriadne oslnivým, príkladom.

Koniec koncov, posledných niekoľko týždňov nebolo pre AfD úspešných ani na európskej úrovni. To, že bola vylúčená z frakcie európskych pravicových strán „Identita a demokracia“ tiež ukazuje, ako veľmi sa jej vedenie ešte potrebuje profesionalizovať. Zdá sa, že najmä vo východnom Nemecku ľudia prepadli mylnej predstave, že mimoriadne chvastavé správanie je znakom rovného postoja. Je to omyl, je to len znak provincionalizmu a hlúposti, ak chcete naivity.

Prvý test pre novú stranu Sahry Wagenknechtovej

Nedeľňajšie voľby boli zároveň prvým testom verejnej mienky pre novú stranu bývalej ikony Ľavicovej strany Sahry Wagenknechtovej. Aliancia Sahry Wagenknechtovej (BSW), ako sa strana nazýva, vznikla len v januári 2024 a je zameraná na všetkých voličov, ktorí chcú ľavicovú hospodársku politiku s národným zameraním a ktorí sú proti cieľom novej ľavice, ako je multikulturalizmus a „diverzita“.

BSW preto oslovuje najmä východonemeckých voličov, ktorí sú kritickí voči kapitalizmu a zároveň sú naklonení tradičnej sociálnej politike. Dalo sa očakávať, že BSW bude priťahovať najmä voličov AfD. Voľby však ukázali, že k strane vedenej Sahrou Wagenknechtovou sa obrátili najmä sklamaní voliči SPD. Jedným z hlavných dôvodov je pravdepodobne skutočnosť, že BSW striktne odmieta akúkoľvek vojenskú podporu Ukrajiny, a tým oslovuje mnohých pacifisticky zmýšľajúcich sociálnych demokratov.

Predpoveď pre Nemecko je pochmúrna

Otázkou zostáva, čo výsledok nemeckých volieb znamená pre EÚ. Po prvé, treba poznamenať, že aj Nemecko je súčasťou celoeurópskeho trendu smerujúceho k pravici. V Taliansku a Francúzsku, Rakúsku, Holandsku a v Bulharsku – všade boli úspešné konzervatívne, liberálno-konzervatívne a pravicové strany. Potvrdil sa trend, ktorý sa objavil v roku 2019.

Keďže Európsky parlament nemá takmer žiadne právomoci a frakcia Európskych ľudovcov (EPP) pod vedením predsedníčky Komisie Ursuly von der Leyenovej (CDU) je stále najväčšou politickou skupinou, v politike sa toho veľa nezmení. Európska politika sa však stále tvorí v hlavných mestách jednotlivých štátov. Signály však počuť aj odtiaľ. Nové voľby vo Francúzsku sú toho jasným dôkazom.

Nemecká koaličná vláda je pod značným tlakom. Keďže však všetci partneri súčasnej vládnej koalície by v prípade predčasných volieb značne stratili – ako jasne ukazujú výsledky volieb – vláda vydrží až do konca volebného obdobia. Potom – a aj to možno povedať už teraz – bude ťažké zostaviť novú vládu. Spojenectvá dvoch strán, ktoré sú v Nemecku už dlhé roky štandardom, sú matematicky vylúčené. Ak by sa CDU stala najsilnejšou stranou – a mnohé nasvedčuje tomu, že sa ňou stane – musela by do spojenectva vziať dve zo súčasných vládnych strán, najmä preto, že predseda strany Friedrich Merz po voľbách zopakoval svoje „Nie“ koalícii s AfD, ale povedal aj „Nie“ novej aliancii BSW. K zásadnej zmene politiky teda sotva dôjde. Pre Berlín teda platí to isté, čo pre Brusel. Čakajú nás olovené roky, ktoré si Európa a Nemecko vzhľadom na výzvy Číny, Ruska a USA naozaj nemôžu dovoliť.