Ku Dňu otcov: Otcovia na tribúnach

Keď sa mladý Dávid vracal po víťazstve nad Filištíncom Goliášom s jeho hlavou ako trofejou v ruke, kráľ Šaul sa spýtal veliteľa vojska Abnéra: „Kto je otcom tohto mládenca?“ Abnér odpovedal: „Kráľ môj, naozaj neviem.“ Šaul však naliehal: „Zisti, kto je jeho otec.“ 

Nebola to zvláštna otázka? Tesne po tom, ako sa Dávid zaslúžil o víťazstvo Izraela nad Filištíncami, nepýta sa na neho. Nezaujíma ho, odkiaľ vzal tento pastierik odvahu postaviť sa obrovi, kde nadobudol silu, ako mohol mať takú vieru, že Boh mu vydá Goliášov život do rúk. Pýtal sa na jeho otca. 

Vedel, že za úspešným synom v pozadí stojí otec. 

Otcovia na tribúnach majú moc ovplyvniť životy svojich detí

Raz sa pýtali mladých chlapcov z futbalového klubu, či sa niekedy počas hry na trávniku pozrú na tribúnu. Všetci povedali áno. Na otázku prečo, či tam hľadajú niekoho konkrétneho a koho, odpoveď znela – otca.

Otec na tribúne nie je len tak hocikto. Je to ten jediný, na ktorého názore najviac záleží, ktorý má moc ovplyvniť a nasmerovať život svojho syna či dcéry. A robí to, aj keď si to možno sám neuvedomuje. Dokonca aj vtedy, ak sa na tej tribúne nenachádza. (Na väčšine tribún dnes, ak vôbec, sedia matky.)

A veľmi záleží aj na tom, či otec na tribúne ukazuje palec dolu alebo palec hore.