Jurčák z NBS: Vlády Smeru pristupovali k rezortu financií zodpovednejšie ako tá Matovičova

Člen Bankovej rady Národnej banky Slovenska Dušan Jurčák pôsobí vo finančnom a bankovom sektore tridsať rokov. Zažil búrlivé deväťdesiate mečiarovské roky, premiérovanie pravicového Mikuláša Dzurindu, ľavicovú vládu Roberta Fica a tiež nástup kabinetu Igora Matoviča. 

Výberovým konaním vtedajšieho Úradu pre štátnu službu bol Jurčák v roku 2003 zvolený za prvého riaditeľa Štátnej pokladnice. Predtým stál v rokoch 1998 až 2001 na čele Slovenskej sporiteľne, teda ešte v čase pred príchodom súčasného majiteľa rakúskej Erste. 

Jurčákov profesionálny príbeh nastavuje aj zrkadlo politike vlády Igora Matoviča, ktorá zmenila zákon o štátnej službe. Prijatá novela im umožnila odvolať ktoréhokoľvek vedúceho funkcionára jeho nadriadeným bez udania dôvodu.

Ako člen Bankovej rady NBS je v súčasnosti výkonný riaditeľ úseku riadenia rizika, vysporiadania bankových operácií, platobných systémov a peňažnej hotovosti.

Redaktora Štandardu aj v tejto súvislosti zaujímal jeho pohľad na súčasné dianie, napríklad na zmenu úrokových sadzieb ECB, ratingové hodnotenia Slovenska či projekt digitálneho eura. 

Na čele Štátnej pokladnice ste stáli dvadsať rokov. To je veľmi slušná doba.

Bezmála dvadsať rokov, devätnásť rokov a štyri mesiace.

Ako hodnotíte toľké roky v Štátnej pokladnici?

Ako svoje najvýznamnejšie pracovné dielo, na ktoré som hrdý. Želám kolegom, aby zažili tiež takých úspešných dvadsať rokov. Je to vynikajúca inštitúcia, unikátny projekt. Slovenský model je jedinečný a, myslím si, že veľmi efektívny.

Do pozície šéfa Štátnej pokladnice ste sa dostali za vlády Mikuláša Dzurindu. Vtedy bola inštitúcia čerstvo založená.

Z toho obdobia si pamätám to, že prichádzalo k veľkým zmenám vo finančnom sektore. Veľké štátne banky sa privatizovali, Štátna pokladnica existovala iba vo forme zákona, mala však jednoznačnú podporu rezortu financií.

Dlho sa myslelo, že môže fungovať ako ktorákoľvek iná štátna rozpočtová organizácia. Myslím si, že postupne sa podarilo Štátnu pokladnicu etablovať vo forme akejsi štátnej banky, ktorá poskytuje vybrané finančné služby.

Na rozdiel od komerčných bánk má dedikovanú skupinu klientov. Nie každý sa môže stať klientom Štátnej pokladnice, niektorí sa, naopak, musia. Inštitúcia centralizuje príjmy a kontroluje výdavky voči príslušným rozpočtom. Centralizované príjmy poskytuje formou refinančného systému Agentúre pre riadenie dlhu na krytie štátneho dlhu, respektíve deficitu.

Vymenili vás až po nástupe vlády Igora Matoviča. Aký bol dôvod?

Nebolo to priamo po nástupe vlády, ale zhruba dva roky potom. Umožnila to zmena zákona o štátnej službe z roku 2020, keď bola prijatá novela, že možno odvolať ktoréhokoľvek vedúceho funkcionára jeho nadriadeným bez udania dôvodu. Potom sa to často využívalo.

Myslím si, že akokoľvek je tento môj názor možno nepopulárny a nebude sa ľuďom páčiť, vlády Smeru sa správali v tejto oblasti v rezorte financií podstatne zdržanlivejšie a zodpovednejšie.

Ak sa prenesieme do súčasnosti a dnešných problémov, čo hovoríte na štátny deficit? Pristupuje k nemu vláda zodpovedne?

Našou úlohou ako centrálnej banky nie je hovoriť vláde, čo má a čo nemá robiť. Sme nezávislou inštitúciou a naším mandátom je cenová stabilita. K fiškálnej politike sa pravidelne vyjadrujeme v našich štvrťročných predikciách vývoja ekonomiky a v pravidelnej analýze návrhu rozpočtu verejnej správy.

Konsolidáciu verejných financií vládou, dá sa povedať, hodnotia aj ratingové agentúry, ktorých hodnotenia boli aktualizované prakticky bez zmeny so stabilným výhľadom. Dá sa to však považovať za úspech súčasného kabinetu?

Nemyslím si, že by sa ratingové agentúry nechali presvedčiť slovnými vyjadreniami predstaviteľov akejkoľvek vlády. Majú svoje analytické tímy a vedia si spočítať ekonomické fundamenty.