Jurčák z NBS: Vlády Smeru pristupovali k rezortu financií zodpovednejšie ako tá Matovičova

Výberovým konaním vtedajšieho Úradu pre štátnu službu bol Jurčák v roku 2003 zvolený za prvého riaditeľa Štátnej pokladnice. Predtým stál v rokoch 1998 až 2001 na čele Slovenskej sporiteľne, teda ešte v čase pred príchodom súčasného majiteľa rakúskej Erste. 

Jurčákov profesionálny príbeh nastavuje aj zrkadlo politike vlády Igora Matoviča, ktorá zmenila zákon o štátnej službe. Prijatá novela im umožnila odvolať ktoréhokoľvek vedúceho funkcionára jeho nadriadeným bez udania dôvodu.

Ako člen Bankovej rady NBS je v súčasnosti výkonný riaditeľ úseku riadenia rizika, vysporiadania bankových operácií, platobných systémov a peňažnej hotovosti.

Redaktora Štandardu aj v tejto súvislosti zaujímal jeho pohľad na súčasné dianie, napríklad na zmenu úrokových sadzieb ECB, ratingové hodnotenia Slovenska či projekt digitálneho eura. 

Na čele Štátnej pokladnice ste stáli dvadsať rokov. To je veľmi slušná doba.

Bezmála dvadsať rokov, devätnásť rokov a štyri mesiace.

Ako hodnotíte toľké roky v Štátnej pokladnici?

Ako svoje najvýznamnejšie pracovné dielo, na ktoré som hrdý. Želám kolegom, aby zažili tiež takých úspešných dvadsať rokov. Je to vynikajúca inštitúcia, unikátny projekt. Slovenský model je jedinečný a, myslím si, že veľmi efektívny.

Do pozície šéfa Štátnej pokladnice ste sa dostali za vlády Mikuláša Dzurindu. Vtedy bola inštitúcia čerstvo založená.

Z toho obdobia si pamätám to, že prichádzalo k veľkým zmenám vo finančnom sektore. Veľké štátne banky sa privatizovali, Štátna pokladnica existovala iba vo forme zákona, mala však jednoznačnú podporu rezortu financií.

Dlho sa myslelo, že môže fungovať ako ktorákoľvek iná štátna rozpočtová organizácia. Myslím si, že postupne sa podarilo Štátnu pokladnicu etablovať vo forme akejsi štátnej banky, ktorá poskytuje vybrané finančné služby.

Na rozdiel od komerčných bánk má dedikovanú skupinu klientov. Nie každý sa môže stať klientom Štátnej pokladnice, niektorí sa, naopak, musia. Inštitúcia centralizuje príjmy a kontroluje výdavky voči príslušným rozpočtom. Centralizované príjmy poskytuje formou refinančného systému Agentúre pre riadenie dlhu na krytie štátneho dlhu, respektíve deficitu.

Vymenili vás až po nástupe vlády Igora Matoviča. Aký bol dôvod?

Nebolo to priamo po nástupe vlády, ale zhruba dva roky potom. Umožnila to zmena zákona o štátnej službe z roku 2020, keď bola prijatá novela, že možno odvolať ktoréhokoľvek vedúceho funkcionára jeho nadriadeným bez udania dôvodu. Potom sa to často využívalo.

Myslím si, že akokoľvek je tento môj názor možno nepopulárny a nebude sa ľuďom páčiť, vlády Smeru sa správali v tejto oblasti v rezorte financií podstatne zdržanlivejšie a zodpovednejšie.

Ak sa prenesieme do súčasnosti a dnešných problémov, čo hovoríte na štátny deficit? Pristupuje k nemu vláda zodpovedne?

Našou úlohou ako centrálnej banky nie je hovoriť vláde, čo má a čo nemá robiť. Sme nezávislou inštitúciou a naším mandátom je cenová stabilita. K fiškálnej politike sa pravidelne vyjadrujeme v našich štvrťročných predikciách vývoja ekonomiky a v pravidelnej analýze návrhu rozpočtu verejnej správy.

Konsolidáciu verejných financií vládou, dá sa povedať, hodnotia aj ratingové agentúry, ktorých hodnotenia boli aktualizované prakticky bez zmeny so stabilným výhľadom. Dá sa to však považovať za úspech súčasného kabinetu?

Nemyslím si, že by sa ratingové agentúry nechali presvedčiť slovnými vyjadreniami predstaviteľov akejkoľvek vlády. Majú svoje analytické tímy a vedia si spočítať ekonomické fundamenty.

Nemyslím si ani to, ako ste to formulovali, že udržanie ratingu je úspechom vlády. Je to úspechom Slovenskej republiky, priemyslu, podnikateľov, finančného sektora. Vláda je len jedným z mnohých účastníkov hospodárskeho života a hodnotí sa Slovenská republika, nie vláda.

Pre investičné prostredie v EÚ je pozitívne aj to, že Európska centrálna banka (ECB) znížila úrok o 25 bázických bodov, premietnutie tejto zmeny do slovenskej reality nie je taká jednoduché. Konkrétne sa spýtam, čo sa musí stať, aby napríklad hypotekárne úroky klesli?

To záleží od obchodnej politiky komerčných bánk, teda je to na fungujúcom konkurenčnom prostredí. Ak bude po hypotékach obrovský dopyt, tak sa banky, pochopiteľne, budú snažiť na nich zarobiť a úroky budú držať na vysokej úrovni.

Tá transmisia rôznych produktov má veľa premenných. Nefunguje to tak, že Európska centrálna banka zvýši či zníži sadzby a okamžite sa to prejaví kompletne na celom finančnom trhu. Okamžite sa to prejaví na money markete [trhu peňazí, pozn. red.], teda na tom, za aké sadzby si požičiavajú banky krátkodobé vklady a pôžičky medzi sebou.

Každá banka má iné prostredie a iný mix svojho portfólia, aktív, pasív, každá má svoju vlastnú obchodnú politiku. Účinná konkurencia však zabezpečí to, že skôr alebo neskôr sa úrokové sadzby hýbu tým smerom, ako indikujú kľúčové úrokové sadzby ECB.

Takže vravíte, že skôr či neskôr k tomu zníženiu príde?

Iste. Je logické to očakávať.

Ak by však mali banky peňazí, koľko chcú a všetci by im splácali dlhy bezchybne a načas, tak by ten pohyb úrokových sadzieb bol omnoho rýchlejší.

Ako s úrokmi, ktoré banka ponúka, môže súvisieť napríklad úrok na štátnych dlhopisoch?

Štátne dlhopisy sa berú ako bezriziková investícia. Čiže ak banka môže so zaujímavým výnosom investovať do bezrizikovej investície, ku ktorej nemusí robiť rezervy a opravné položky, tak pri aktíve, ktoré je rizikovejšie, bude požadovať vyšší úrok.

Banky teda uprednostnia štátne dlhopisy so zaujímavým výnosom. Až v prípade nedostatku takéhoto aktíva sú tlačené k tomu, aby poskytovali úvery, ktoré sú však v porovnaní so štátnymi dlhopismi rizikovejšie.

Vašou agendou je aj digitálne euro.

Je to iba časť môjho portfólia, ale je to jedna z aktuálne veľmi diskutovaných tém. Mojou agendou sú platobné systémy a peňažná hotovosť. Zhodou okolností digitálne euro je na pomedzí týchto dvoch oblastí.

Prečo sa tým Únia zaoberá? Čo by mali byť najzákladnejšie výhody digitálneho eura?

Cieľom je ešte viac zjednodušiť život ľuďom a podnikom platiacim eurami.

Skúsme si predstaviť, že účastníkmi tohto projektu sú štyri veľké skupiny: centrálne banky, komerčné banky, fyzické osoby, obchodníci. Pre každého z nich má digitálne euro nejaké výhody a nejaké nevýhody.

Aké nevýhody máte na mysli?

Pre komerčné banky by mohlo byť aj hrozbou. Toto komunikujeme a hľadáme taký dizajn digitálneho eura, aby sme túto hrozbu čo najviac eliminovali.

Prakticky by banka mohla prísť o vklady, ktoré by si ľudia presunuli do tejto novej formy hotovosti – digitálneho eura. To by mohlo, predpokladám, niektoré banky doviesť do krachu. Aké riešenie navrhujete?

Účet digitálneho eura nebude úročený a bude stanovený horný limit jeho držby.

Skupina centrálnych bánk eurozóny tento projekt navrhla pred niekoľkými rokmi a presadzuje ho. Niekoľko rokov prebiehala takzvaná investigatívna fáza, kedy sa zbierali podnety, čo by ľudia, firmy či banky požadovali a tiež sa skúmalo, či niečo podobné existuje, ako by to mohlo fungovať a ako by sme to mohli nadizajnovať.

Táto fáza sa skončila vlani na jeseň rozhodnutím Rady guvernérov, že akceptujú výsledky investigatívnej fázy a posúvajú projekt do ďalšej etapy – do takzvanej prvej prípravnej fázy.

Čo to môže znamenať v praxi?

Predstava je taká, že digitálne euro by zaplnilo priestor, ktorý vznikol poklesom používania hotovosti. Objektívne totiž používanie hotovosti v celej eurozóne klesá. Môžeme sa tváriť, ako chceme, a je to tak aj na Slovensku, že mladá generácia používa hotovosť čoraz menej. Mnohí z nich už nepoužívajú ani klasické plastové karty, ale majú platobný nástroj v mobilnom telefóne.

Tým pádom hotovosť, ako menová kotva centrálnych bánk, ubúda. Digitálne euro si predstavujeme ako inú formu hotovosti. Zoberte si, že pred 200 rokmi sme mali iba mince a zvykli sme si na bankovky. Tak si zvykneme časom aj na to, že budeme mať mince, bankovky a digitálnu formu hotovosti.

Mohli by sme vyriešiť hneď niekoľko problémov. Nie zanedbateľným je napríklad to, že v Európe nemáme jednotnú európsku kartovú schému. Tie všeobecne akceptované kartové schémy, ktoré tu máme, nie sú európske a nie je strategicky bezpečné byť úplne závislými na poskytovateľovi takejto kľúčovej platobnej služby z mimoeurópskeho priestoru.

Digitálne euro chceme aj ako platobnú – kvázi kartovú – schému, ktorá bude poskytovať služby porovnateľné s tými, aké v súčasnosti poskytujú existujúce kartové schémy.

Naším strategickým cieľom je posilniť medzinárodnú úlohu a postavenie eura. Chceme, aby digitálne euro bolo efektívne fungujúcou európskou alternatívou k týmto kartovým schémam. Bude povinne akceptované a nestane sa vám v budúcnosti, že vchádzate do reštaurácie a pozeráte na dvere, či vašu kartu akceptujú.

Keď dnes zaplatíte kartou, obchodník tie peniaze nemusí nevyhnutne dostať v tej sekunde, ako vám vydá tovar, ale až po nejakej dobe. A táto služba nie je zadarmo. Na rozdiel od súčasného modelu by digitálne euro bolo vysporadúvané okamžitými platbami. Obchodníci teda budú dostávať peniaze okamžite a naviac by sme ako eurosystém túto službu poskytovali zadarmo.

Áno, toto sa radí medzi najväčšie výhody, ale čo ochrana súkromia? O tom sa azda najviac diskutuje ako o negatíve digitálneho eura.

Tu sa šíria naratívy, že centrálne banky idú sledovať, čo robíte, a teda teoreticky vás budú obmedzovať, čo môžete zaplatiť a čo nemôžete. Nuž, ale v eurozóne je 333 miliónov obyvateľov a niekto si vážne myslí, že centrálne banky by prevádzkovali 333 miliónov účtov a sledovali, čo kto môže?

Ten systém je navrhovaný ako dvojstupňový. Poskytovateľom týchto služieb pre fyzické osoby budú sprostredkovatelia, čiže komerčné banky alebo iní poskytovatelia platobných služieb – na Slovensku teda najmä komerčné banky.

Vy si otvoríte účet digitálneho eura v tej banke, kde ste klientom. Ten bude v základnej forme zadarmo, pretože aplikáciu bude poskytovať Eurosystém so základnými službami.

Takisto ako dnes používate hotovosť, budete používať digitálne euro, ktoré bude mať výhody hotovosti, výhody platobnej karty a budete môcť platiť na internete.

Dnes rozhodujeme o tom, či budeme súkromie chrániť veľmi alebo veľmi, veľmi. Teda, či budeme pseudonymizovať [oddelenie údajov od priamych identifikátorov, spojenie s identitou osoby nie je možné bez dodatočných informácií, pozn. red.], každú transakciu alebo budeme pseudonymizovať užívateľa.

Môžete to bližšie vysvetliť?

Znamená to, že ak si vy otvoríte účet, záznam o tom, akú transakciu ste robili, nebude pod vaším menom, ale bude pod nejakým kódom. Dokonca uvažujeme nad tým, že každá transakcia bude enkryptovaná [kódovaná, pozn. red.], aby sa nedali vysledovať ani spotrebiteľské návyky kódu XYZ.

Je to nákladné, ale myslím si, že kým príde k realizácii, bude to zvládnuteľné. Tá výpočtová kapacita a cena za transakcie klesá s nástupom nových technológií.

Pre centrálne banky digitálne euro končí na úrovni poskytovateľa platobnej služby, ktorým sú najmä komerčné banky. Tam je váš účet. My to iba vysporadúvame.

Tak ako hotovosť. To, že vy dnes presúvate z vrecka 20 eur niekomu inému – centrálne banky tú bankovku emitovali – a sledujeme ju? Čo by sme z toho mali, načo by nám bola taká informácia?

Informácia o 20 eurách by vám pravdepodobne bola na nič, ale ak by ste sa zaujímali o konkrétnych podnikateľov...

A načo?

Možno na predídenie prania špinavých peňazí.

Účet vám otvoria aj dnes len vtedy, ak vyplníte KYC [povinná identifikácia zákazníkov, pozn. red.]. To je vec poskytovateľa platobných služieb, nie centrálnej banky, nie distribútora toho povinne akceptovaného obeživa.

Je to jednoducho nezmysel. Zásahy do súkromia nemáme v úmysle a nemáme v úmysle vedenie účtu ani odmeňovať alebo trestať – účet digitálneho eura bude striktne neúročený.

Bude tiež existovať takzvaná offline-ová transakcia – bez pripojenia na internet budú môcť zariadenia medzi sebou cez NFC [krátkodosahové, vysokofrekvenčné, bezdotykové spojenie, umožňujúce výmenu dát, pozn. red.] alebo Bluetooth previesť nejakú sumu na niekoho iného bez toho, aby túto transakciu videla tretia strana.

Keď som robil prednášku na jednej vysokej škole, vytiahol som dvadsaťeurovú bankovku a študentov som sa spýtal, koľkí z nich takéto niečo majú teraz vo vrecku. Asi jedna tretina zdvihla ruku. Vytiahol som telefón, prihlásili sa všetci.

Nikto vám nebráni si hotovosť aj do budúcna nosiť a aj dnes ju môžete nosiť. A pravdepodobne máte kartu.

Áno.

V budúcnosti budete mať niečo lepšie, zadarmo a všeobecne akceptované.

Kedy by malo prísť k realizácii projektu digitálneho eura?

Teraz sme v etape, keď musíme pripraviť knihu pravidiel – presný technický popis toho, ako to v realite bude fungovať z rôznych pohľadov, hlavne z pohľadu poskytovateľa služby. To sa odhaduje na dva roky. Musí byť tiež prijatá legislatíva na úrovni Európskeho parlamentu a Rady EÚ.

Minulý rok boli predložené dve nariadenia súčasne – o zavedení digitálneho eura a o zachovaní hotovosti. Aby verejnosť vnímala, že to sú len dve formy toho istého. Tak ako mince a bankovky, tak budú mince, bankovky a digitálne euro.

Keď bude prijatá legislatíva a keď budeme mať hotovú knihu pravidiel, tak opätovne Rada guvernérov zasadne. Ak vyjadrí súhlas, posunieme sa do ďalšej etapy, kde sa predpokladá pilotný projekt a ak ten bude úspešný, tak Rada guvernérov rozhodne o prípadnom spustení ostrej prevádzky.

K tomu poslednému bodu by mohlo dôjsť kedy?

V horizonte niekoľkých rokov. Myslím si, že tieto procedúry sú veľmi pomalé, ale veľmi zodpovedné. Tak ako valec, keď vyrovnáva cestu. Keď už ide, tak necháva za sebou rovnú cestu, kde si nevylomíte na nejakej jame nápravu.