Dag Daniš

Asi už netreba podčiarkovať, že akékoľvek „mierové rokovania“ bez účasti Ruska (a Číny) sú absurdné. Uvedomovali si to aj švajčiarski organizátori, ktorí sa napriek odporu Ukrajiny pokúšali pozvať ruských zástupcov. Neúspešne.

A uvedomili si to aj účastníci samitu. Väčšina z nich sa zhodla, že rokovania majú v budúcnosti pokračovať s účasťou všetkých strán, čiže aj Ruska.

V záveroch samitu sa nakoniec neobjavili nijaké mierové návrhy a dokonca ani nijaké principiálne požiadavky na podporu Ukrajiny. Spomenuli sa len tri okrajové témy: návrat záporožskej jadrovej elektrárne do rúk Ukrajincov (spolu s výzvou na jadrovú bezpečnosť), voľná plavba v Čiernom a Azovskom mori a výmena zajatcov. Ani tento minimalistický dokument pritom nepodporili všetky zúčastnené krajiny. Viacerí kľúčoví hráči ako India, Saudská Arábia, Brazília či Južná Afrika závery nepodpísali.

Problém so švajčiarskou konferenciou bol v tom, že mala chybné, neaktuálne nastavenie. Nápad sa rodil počas druhého roku vojny Ukrajiny a Ruska. V čase, keď Ukrajina aj Západ odriekali frázy o „vojenskej porážke Ruska“.