Z pompéznej akcie na podporu Ukrajiny bol nakoniec prepadák

Mierová konferencia o Ukrajine bola presne taká, ako sa dalo čakať – o ničom. Ukrajina na nej nedosiahla nijaký z pôvodných cieľov. Stroskotala aj tvrdšia verzia A, ktorá sa pripravovala minulý rok, a padol aj aktualizovaný a výrazne mäkší plán B.

Asi už netreba podčiarkovať, že akékoľvek „mierové rokovania“ bez účasti Ruska (a Číny) sú absurdné. Uvedomovali si to aj švajčiarski organizátori, ktorí sa napriek odporu Ukrajiny pokúšali pozvať ruských zástupcov. Neúspešne.

A uvedomili si to aj účastníci samitu. Väčšina z nich sa zhodla, že rokovania majú v budúcnosti pokračovať s účasťou všetkých strán, čiže aj Ruska.

V záveroch samitu sa nakoniec neobjavili nijaké mierové návrhy a dokonca ani nijaké principiálne požiadavky na podporu Ukrajiny. Spomenuli sa len tri okrajové témy: návrat záporožskej jadrovej elektrárne do rúk Ukrajincov (spolu s výzvou na jadrovú bezpečnosť), voľná plavba v Čiernom a Azovskom mori a výmena zajatcov. Ani tento minimalistický dokument pritom nepodporili všetky zúčastnené krajiny. Viacerí kľúčoví hráči ako India, Saudská Arábia, Brazília či Južná Afrika závery nepodpísali.

Problém so švajčiarskou konferenciou bol v tom, že mala chybné, neaktuálne nastavenie. Nápad sa rodil počas druhého roku vojny Ukrajiny a Ruska. V čase, keď Ukrajina aj Západ odriekali frázy o „vojenskej porážke Ruska“.

Švajčiarsky samit bol zámerne navrhnutý bez zástupcu Ruska (trvala na tom Ukrajina aj Západ). Mala to byť pompézna globálna akcia na politickú a diplomatickú podporu Ukrajiny a jej prezidenta Zelenského. Rátalo sa s tým, že proukrajinské výzvy by mohla podporiť aj Čína a ďalší partneri Ruska.

Ukrajinský prezident Zelenskyj chcel pôvodne do záverov samitu presadiť tvrdé požiadavky: stiahnutie Ruska, potrestanie vojnových zločinov, reparácie za spôsobené škody… Tak vyzeral plán A z roku 2023.

Mali to byť zopakované požiadavky Západu, ktoré by priamo alebo nepriamo získali širokú globálnu podporu. Z pohľadu Ruska išlo o podmienky, ktoré by boli kapitulačné.

Po roku sa však veľa zmenilo. Vojenskú iniciatívu už nemá Ukrajina (veľká protiofenzíva vyšumela), ale Rusko. Po dobytí Avdijivky zvýšilo tlak a zrýchlilo postup. Od začiatku roka 2024 je zrejmé, že vyčerpaná Ukrajina vojensky prehráva.

Sny o porážke Ruska sa rozpadli.

Pod tlakom reality sa museli aktualizovať aj plány so švajčiarskym samitom. Zelenskyj mesiac pred akciou súhlasil, že všetky tri tvrdé podmienky vypustí. Ukrajine záležalo už len na tom, aby mal samit širokú účasť a aby „svet“ aspoň diplomaticky podporil ukrajinskú politiku. A formálne uznal integritu Ukrajiny. Tak vyzeral plán B z mája 2024.

Aj ten však padol.