Mark Rutte je krok od postu šéfa NATO. Jeho jediný vyzývateľ stiahol kandidatúru
Jediným kandidátom na post politického šéfa Severoatlantickej aliancie tak ostáva končiaci holandský premiér Mark Rutte. S jeho podporou súhlasili členovia rumunskej Najvyššej rady pre národnú bezpečnosť (CSAT).
Po utorkovom mimoriadnom zasadnutí Európskej rady (Samit EÚ) mu vyjadril podporu aj slovenský prezident Peter Pellegrini.
„Po konzultáciách s oboma kandidátmi aj po konzultáciách s premiérom Robertom Ficom a slovenskou vládou si Slovenská republika vie predstaviť podporu holandského premiéra Marka Ruttehho za šéfa Aliancie,“ vyhlásil Pellegrini.
Zároveň pripomenul, že táto podpora je sprevádzaná prosbou a žiadosťou slovenskej strany, aby Rutte ako budúci šéf NATO zaistil ochranu vzdušného priestoru SR.
Od pôvodných námietok upustilo aj Maďarsko, ktoré predtým podporu Ruttemu odmietlo z dôvodu kritiky holandského premiéra voči vnútornej politike Budapešti.
Maďarský premiér Viktor Orbán začiatkom júna uviedol, že by mohol podporiť Rutteho, ak sa holandský premiér ospravedlní za urážlivé vyjadrenia o maďarskej vláde. Orbán okrem toho chcel, aby Rutte súhlasil, že Maďarsko sa nebude musieť zúčastniť na nijakej vojenskej misii NATO na Ukrajine zameranej proti Rusku.
Orbán však v priebehu utorka oznámil, že Maďarsko je pripravené podporiť kandidatúru Rutteho na post generálneho tajomníka Aliancie, pričom údajne dostal záruku, že Maďarsko sa nebude musieť podieľať na vojenskej pomoci Ukrajine. Od prvej požiadavky Orbán údajne upustil.
Rutteho ako nástupcu súčasného generálneho tajomníka NATO Jensa Stoltenberga podporilo viacero krajín vrátane Spojených štátov, Británie, Francúzska, Nemecka aj Turecka.
Iohannis (65) svoju kandidatúru oznámil v marci. Sľúbil, že do Aliancie prinesie ako zástupca členského štátu z východného krídla novú perspektívu.
Mandát súčasného generálneho tajomníka NATO Jensa Stoltenberga sa skončí v októbri. Bývalý nórsky premiér tento post zastáva od roku 2014, jeho pôsobenie bolo viackrát predĺžené – naposledy vlani v júli z dôvodu konfliktu na Ukrajine.
Členské štáty NATO prijímajú rozhodnutia konsenzom, preto kandidát na najvyššiu politickú funkciu potrebuje podporu všetkých 32 členov.
(reuters, tasr)