Mainstream je mŕtvy. O strate spoločnej reči

Räumung von Lützerath - Demonstration Klimatická aktivistka Greta Thunbergová na proteste v Nemecku. Foto: TASR/DPA

To, že sa o niečom veľa hovorí, ešte neznamená, že to nevyhnutne existuje. Dlho sa hovorilo o Bohu. Potom začala nová éra, v ktorej sa rozšírilo, že to možno bola len konšpiračná teória. Ak hovoríme o mainstreame, začať Bohom sa priam núka.

Zakladateľ sociológie Émile Durkheim si myslel, že modernizmus je synonymom sekularizácie. Definuje ju tým, že svet stráca Boha a s ním aj jeden typ mainstreamu, ktorý drží spoločnosť pohromade. Durkheim veril, že vzniknú nové mainstreamové prúdy.

Toto presvedčenie vyjadril v diele Spoločenská deľba práce (1893), kde tvrdil, že nová jednota sa vytvorí prostredníctvom nového typu práce. V modernej spoločnosti sú práce špecializované, každý robí niečo iné, ale práve to nás navzájom tak silno spája. Tam, kde nepracujem ja, pracuje môj sused, od ktorého som preto závislý. Táto dynamická jednota závislosti je vraj ešte silnejšia ako mechanická súdržnosť v minulosti.

Ako to súvisí s mainstreamom? Je to typ jednoty, ktorý sa vďaka masmédiám vytvoril v určitej fáze modernizmu a sústredil spoločenskú pozornosť jedným smerom. Vďaka mainstreamu sa vytvorila spoločná forma pozornosti. Ľudia čítajú len niekoľko novín a sledujú len niekoľko televíznych kanálov.

Vzniká kolektívny jazyk, ktorý umožňuje viesť spor na vysokej úrovni. Podmienkou dobrej argumentácie sú spoločné predpoklady, spoločné znalosti, spoločný štýl argumentácie. O to sa stará mainstream, ktorého existencia dáva vznikať kvalitnému rebelovi.

Má to aj svoju odvrátenú stranu: spoločné sa často zamieňa s dobrými mravmi alebo s pravdou. S tým súvisí tlak na skupinové myslenie a hrozba slepých bodov. Že je takýto tlak nebezpečný, je rovnako samozrejmé ako nevyhnutné. Inými slovami, každá spoločnosť je nebezpečná pre svojich členov a každý jednotlivec je nebezpečný pre spoločnosť. Zvláštnosťou tej modernej spoločnosti je, že jednotlivcom umožňuje ohrozovať ju v takom rozsahu, ktorý sa nedá porovnať so žiadnou predchádzajúcou.

Otázkou však je, či sme sa neposunuli ďalej. Čo ak je spoločnosť so širokým (analógovým) hlavným prúdom veľkorysejšia, a teda slobodomyseľnejšia ako súčasná digitálna?

Sme mimo hry. Všetci

Môže mainstream vôbec existovať? Niklas Luhmann a Jürgen Habermas sa o túto otázku sporia už od 70. rokov 20. storočia. Podľa Luhmanna moderná spoločnosť nemá jednotnú adresu, popiera akúkoľvek jednotiacu funkciu a tvrdí, že najneskôr od druhej polovice dvadsiateho storočia sa rozpadla na množstvo subsystémov: ekonomický, politický, mediálny, vedecký a mnohé ďalšie. Každý takýto subsystém má svoju racionalitu, svoje hodnoty, svoj predmet. Nazvime túto racionalitu mainstreamom.

Ide o to, že neexistuje racionalita, ktorá by zahŕňala všetky tieto subsystémy. Rovnako málo existuje jeden mainstream, jeden naratív, jeden kánon poznania, na ktorom by sme sa mohli zhodnúť – a to je len dobre. Špecializácia je motorom výkonnosti aj slobody. 

Proti tomu sa vyslovil Jürgen Habermas: o takýto spoločný priestor treba bojovať. Len vďaka nemu nie sme väzňami špecializácie, máme nadhľad a len z nadhľadu môžeme meniť svet.

Môžeme po polstoročí vyhlásiť víťaza? Luhmann prispel niekoľkými brilantnými intuíciami, napríklad tým, že ako sociológ vylúčil človeka zo spoločnosti. Odmietol Habermasovu tézu, že je to človek, kto mení spoločnosť. Je to vraj komunikácia, ktorá ju mení. Iste, komunikácia závisí od človeka, ale vytvára aj svoju vlastnú dynamiku a presahuje ho.

Táto intuícia je výstižná okrem iného aj preto, že človek, zdá sa, nie je v dnešnej spoločnosti celkom doma; spoločnosť sa vyznačuje vlastnou dynamikou, ktorú nikto nemá pod kontrolou. Ale aj keď je človek skutočne doma, nie je vo svojej koži. Ak je totiž pravda, že existuje viacero hlavných prúdov, ktoré navyše idú proti sebe, človek môže stratiť prehľad o tom, kde stojí. Som rebel alebo som usadený strýko? Kto vie?


Dočítajte tento článok zadarmo vytvorením účtu alebo sa prihláste.

Pokračovaním súhlasíte s aktualizovanými  Podmienkami k ochrane súkromia a Všeobecnými obchodnými podmienkami