Smrť musí byť Viedenčan!

Čo je podstatou detektívneho príbehu? Zručne namixovaný koktail so správnym pomerom prísad. A silný marketing. Hodí sa, keď je autor potomok známej katovskej dynastie a ako perličku prihodí, že kati prišli k veľkým peniazom i vďaka tuku mŕtvych odsúdencov, ktorý predávali do lekární.

Pötzschov policajný inšpektor Leopold von Herzfeldt je akýmsi Sherlockom Holmesom, ale je nám bližší ako odťažitá a snobská britská verzia. Obe postavy však riešili svoje prípady v tej istej dobe. Málo známa je skutočnosť, že v Nemecku, odkiaľ autor kníh pochádza, nazývajú Viedeň mestom smrti.

Známa je pieseň Smrť musí byť Viedenčan. A v tomto meste je aj jeden z najväčších cintorínov v Európe. Možno aj preto je v detektívnej sérii okrem inšpektora dôležitou postavou hrobár Augustin Rothmayer.

Prelom 19. a 20. storočia bol búrlivým obdobím – modernizácia prinášala do spoločnosti technické novinky a začala vznikať kriminalistická veda. Policajný inšpektor Leopold von Herzfeldt vyšetruje bizarné vraždy a nič nie je také, ako sa na prvý pohľad zdá.

Doba bola posadnutá valčíkmi a rodina ich najslávnejších tvorcov sa v jednej z kníh objaví. Svet fascinovali múmie a ich mystika. (Prášok z múmie bol, mimochodom, považovaný i za akýsi všeliek. Dal sa kúpiť v lekárňach, určite aj na Slovensku, až do začiatku dvadsiateho storočia.)

V tieni hlavných viedenských bulvárov živorila mestská chudoba. Podsvetiu sa darilo. Viedeň v čase Herzfeldtovho príchodu rozhodne nebola bezpečným mestom. 

Mladý inšpektor sa po príchode do hlavného mesta monarchie pokúša aplikovať myšlienky vyšetrovacieho sudcu Hansa Grossa. Jeho príručka zahŕňala všetky známe metódy kriminalistického vyšetrovania, ale aj mnohé novinky. Práve v tomto čase už policajné laboratóriá dokázali analyzovať jed v telesných pozostatkoch či rozlíšiť ľudskú krv od zvieracej.

A teraz to dôležité – čo je v týchto knihách skutočnosť a čo fikcia? Oliver Pötzsch je vyštudovaný žurnalista a pracuje s veľmi dôkladnými rešeršami. Leopold von Herzfeldt je fiktívnou postavou, ale jeho učiteľ Hans Gross nie. Jeho už spomínaná policajná príručka (obsahovala tiež základy balistiky, metódy, ako zabezpečiť miesto činu a podobne) sa používala na celom svete. Samotný autor tvrdí, že jeho knihy obsahujú 20 až 30 percent faktov. Fakty, dobovú mystiku, prvky prichádzajúceho modernizmu a skutočne zvláštne prípady namiešal Pötzsch celkom zručne. Občas je kalkulovanie s trhom a čitateľom trocha cítiť, ale u žánrových diel to takto býva.

Pötzschova séria s Leopoldom von Herzfeldtom obsahuje viac kníh, na Slovensku boli zatiaľ preložené dve – Hrobárov almanach a Hrobár a dievčina. Pokiaľ hľadáte na dovolenkové dni niečo, čo sa dobre číta, obsahuje zaujímavé (aj keď trocha morbídne) fakty a odohráva sa hneď za našou západnou hranicou, tieto tituly nebudú zlou voľbou.